hodnoty-katalog

Projekt HODNOTY prihraničných regiónov Kysuce a Beskydy je realizovaný s cieľom propagácie kultúrnych, historických a turistických zaujímavostí daných oblastí. Regióny Kysuce a Beskydy sú prihraničnými oblasťami s turistickým a kultúrnym potenciálom, zaujímavými miestami a atrakciami. Projektové aktivity sú realizované s cieľom informovať verejnosť o možnostiach tej-ktorej oblasti, zvýšiť cestovný ruch, atraktívnosť oboch regiónov, vyvolať záujem o spoznávanie nových miest ako i tradícií a kultúry prihraničných oblastí. Dominanty, resp. HODNOTY prezentujú nielen nevšednosť a krásu oboch regiónov, ale i kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo na Kysuciach a v Beskydách. Osem neprofesionálnych fotografov (4 za každú oblasť) nafotilo 32 miest, lokalít, atrakcií - HODNÔT, ktoré sú predstavené v katalógu a budú prezentované na projektových podujatiach v mestách Frýdlant nad Ostravicí (ČR) a v obci Zborov nad Bystricou (SR). Fotografie budú súčasťou výstavy v meste Frýdlant nad Ostravicí počas prezentačného podujatia „Poďme na Kysuce“ a na Slovensku budú prezentované v spoločenskej sále Obecného úradu Zborov nad Bystricou počas akcie „Poďme do Beskyd“. Súčasťou podujatí bude i propagácia kultúrneho dedičstva partnerského regiónu prostredníctvom vystúpení folkloristov, prezentácie práce remeselníkov a ochutnávky tradičných jedál. Výstavu budú môcť na jeseň vzhliadnuť aj návštevníci Múzea kysuckej dediny v Skanzene vo Vychylovke. Kysucké kultúrne stredisko v Čadci Ul. 17. novembra 1258, 022 01 Čadca +421 41/43 31 251 www.kulturnekysuce.sk Kulturní centrum Frýdlant nad Ostravicí Hlavní 1755, 739 11 Frýdlant nad Ostravicí +420 558 606 304 www.infofrydlantno.cz HODNOTY PRIHRANIČNÝCH REGIÓNOV KYSUCE A BESKYDY KÓD PROJEKTU: SK/FMP/11b/10/027 Projektová aktivita: K15 Aktivita smerujúca k propagácii cezhraničnej spolupráce a spoločného územia (spoločná publikácia, internetové stránky) Konečný užívateľ: Kysucké kultúrne stredisko v Čadci Hlavný cezhraničný partner: Kultúrni centrum Frýdlant nad Ostravicí, príspevková organizácia Doba realizácie: 5 - 10/2022 Vydalo: Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, 2022 Texty pripravili a publikáciu zostavili: Katarína Borisová, Kateřina Kaiserová Fotografie a obrazový materiál: Jaroslav Cabadaj, Jakub Jarabica, Timotej Talapka, Jozef Tomáš, Roman Macura, Roman Polách, Adam Priechodský, Petr Žižka Výber fotografií a odborné vedenie fotografov: Lukáš Macek Zodpovedný redaktor: Silvia Kajanková Grafická úprava: Jozef Pagáč Tlač: PROFIRTA, s. r. o. Náklad: 500 ks ISBN 978-80-85150-08-7 Nepredajné

hodnoty prihranicných Regió nov Kysuce a Beskydy



Osada školeny (staré hamry) Ak sa rozhodnete navštíviť túto horskú osadu, dostanete sa na jedno z najmalebnejších beskydských miest – vďaka svojej polohe, bohatej histórii a prítomnosti typických drevených domčekov. Bola založená a osídlená v časoch, keď sa evanjelická chudobná časť obyvateľstva musela uchýliť do hôr. V tejto osade sa schádzali, radili a školili v božom slove (preto názov Školeny). Tiež bola tradičným oddychovým miestom pre ľudí, ktorí niesli ťažké nákupy z obce Staré Hamry na Gruň a Biely Kríž. Vraj tu bývali najlepší hospodári v širokom okolí – patrili im dôsledne obrábané a upravené polia. Dnes tu môžete prísť nasať atmosféru, čerstvý vzduch a nájsť si priestor na zamyslenie. V okolí tejto osady sú ďalšie, no menšie, ktoré vznikli z rovnakého dôvodu – Buřanka, Příslop či Slučinec. Foto: Roman Macura

Predstavujeme partnerov Kysucké kultúrne stredisko v Čadci Je príspevkovou regionálnou kultúrnou inštitúciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (od roku 2002). Pracuje pod meniacimi sa názvami od roku 1953. Sídli v centrálnej zóne mesta Čadca v priestoroch budovy Kysuckej knižnice v Čadci. Svojou prácou a aktivitami sa podieľa na vytváraní podmienok na rozvoj miestnej kultúry v regióne, záujmovej umeleckej činnosti, zachovávaní ľudových tradícií a remesiel, odborne, koncepčne, dramaturgicky, organizačne a ekonomicky zabezpečuje mnohé kultúrne, umelecké, spoločenské a vzdelávacie podujatia pre všetky vekové a sociálne skupiny obyvateľov, organizuje významné okresné (Krása slova, Kysucký mikrofón), regionálne (Cineama, Amfo, Spievanky, spievanky), krajské (Kujem, kujem podkovičku, Výtvarné spektrum), národné (Palárikova Raková, Rozprávačské Lodno) i medzinárodné (Etnofilm, FF Ochodnica, Goralské slávnosti) súťažné i nesúťažné prehliadky a festivaly s dlhoročnou tradíciou, realizuje spoločné podujatia so zahraničnými partnermi, poskytuje odbornú a metodickú pomoc, zbiera a poskytuje informácie z oblasti kultúrneho života. Kultúrni centrum Frýdlant nad Ostravicí Je príspevkovou organizáciou mesta Frýdlant nad Ostravicí s vlastnou právnou subjektivitou. Bolo zriadené v roku 2014. Jeho cieľom je organizovanie kultúrneho a spoločenského života v meste a jeho okolí, podporovanie kultúrnych, tvorivých aktivít a vzdelanosti občanov. Svojich návštevníkov víta vo veľkej spoločenskej sále s kapacitou 500 miest, tiež v kine a konferenčnom centre, disponuje spoločenskou miestnosťou pre miestne spolky a kluby. Výnimočnou je Galéria umeleckého smaltu a liatiny, či Galéria Fediše Dušu – frýdlantského rodáka a maliara. Pod jej správu patrí tiež mestská knižnica a terminál Beskydského informačného centa. V rámci roka pripravuje množstvo podujatí, medzi tradičné patria napríklad Frýdlantské slávnosti, Letné kino, Leto na Ondřejníku a pod. 1

Predstavujeme fotografov Jaroslav cabadaj narodený 27. 3. 1975 Oščadnica K foteniu ho priviedol otec ešte na základnej škole, spoločne vyvolávali filmy a fotky. Intenzívnejšie sa tejto záľube začal venovať od roku 2003, kedy si prvýkrát kúpil digitálny fotoaparát, hoci stále to podľa jeho slov boli len „cvaky bez väčších znalostí fotografovania“. Zmenilo sa to o desať rokov neskôr, keď po kúpe zrkadlovky začal čítať knihy o fotení, sledovať online a zažívať aj live kurzy a workshopy. Najväčšími fotozážitkami sú pre neho zákulisné a pódiové fotenia s kapelami. Projekt bol pre neho novou výzvou, hodnotenie v rámci workshopu bolo kritikou i pochvalou, pripomienkami i radami, ako to nafotiť lepšie. Motto: „Nerob iným to, čo nechceš, aby robili oni tebe.“ Jakub Jarabica narodený 20. 1. 2003 Stará Bystrica Keď mal asi 10 rokov zoznámil sa s digitálnym fotoaparátom, začal fotiť prírodu – rastliny, zvieratá a krajinu. Čaru fotografie podľahol počas štúdia na strednej škole, kedy sa začal venovať rôznym žánrom vo fotení, začal experimentovať. V poslednom období pracuje aj s analógovým fotoaparátom. Podľa jeho slov mu účasť na projekte priniesla veľa skúseností s fotením nových objektov a lokalít, mohol lepšie spoznať vybrané miesta a pozrieť sa na ne z rôznych perspektív. Motto: „Páči sa mi myšlienka, že fotkou často môžeme povedať viac než slovami. Fotografia nám dáva možnosť zobraziť nielen to, čo vidíme, ale aj to, čo cítime.“ 2

Timotej Talapka narodený 11. 10. 2002 Stará Bystrica Myšlienka venovať sa foteniu ho pohltila pred troma rokmi počas štúdia na gymnáziu. Hoci za tých pár rokov má veľa pekných spomienok v súvislosti s fotografovaním, najhlbšie sú z jesene 2021, kedy s kamarátmi z rôznych oblastí regiónu počas priaznivého nočného počasia zachytávali hviezdnu oblohu. „Počas týchto nocí sme zažili veľa magických chvíľ, z ktorých sa mnohé podarilo aj zvečniť v podobe fotografie.“ Ako sám priznal, vďaka projektu hlbšie spoznal vybrané miesta regiónu, ich históriu a význam, pretože doposiaľ nimi len plytko prechádzal. Motto: „Človek by mal v živote robiť to, čo ho baví a nie to, čo od neho vyžaduje spoločnosť. A takých ľudí svet skutočne potrebuje.“ Jozef Tomáš narodený 30. 5. 1952 Kysucké Nové Mesto Prvé stretnutie s fotoaparátom mal vďaka svojmu otcovi. Neskôr, keď už pracoval, začal sa aj s kamarátmi intenzívnejšie venovať zachytávaniu momen- tov pri rôznych príležitostiach. Hoci je dnes už na dôchodku, jeho fotografie - z dôb minulých i zo súčasnosti - sú pre neho vždy milou spomienkou na prežitý okamih. To, že sa stal neprofesionálnym fotografom mu prinieslo veľa milých stretnutí, spoznal príjemných a zanietených ľudí ešte v dobách, keď neboli súčasné workshopy, ale jednoducho stretnutia s odborníkmi. Čo mu priniesla účasť na projekte? „No, musel som sa tak trošku vrátiť do pracovného života, systematicky si naplánovať čas a splniť dané povinnosti. Od toho som si dnes už ako dôchodca tak trošku odvykol.“ Motto: „Chodiť vždy s otvorenými očami, nielen sa dívať, ale aj vidieť.“ 3

Roman Macura narodený 2. 10. 1973 Frýdlant nad Ostravicí Jeho prvé kontakty s foto- aparátom a fotením boli v 16-tich rokoch, keď začínal s analogickou Practicou. Fotenie pre neho predstavuje relax a možnosť zachytávať výnimočné okamihy a tiež ľudí. Najväčším zážitkom pre neho je, keď nájde človeka, ktorý sa nechá rád zachytiť fotoobjektívom. Zapojenie do projektu bolo pre neho výzvou fotiť aj objekty, ktoré by normálne nefotil. Práve to mu dalo priestor fotiť inak, ako by to robil bežne. Motto: „Fotka môže byť aj obraz.“ Adam Priechodský narodený 11. 12. 1988 Frýdlant nad Ostravicí V roku 2005, počas štúdia na strednej škole, mu rodičia kúpili prvý digitálny fotoaparát Panasonic. Keďže fotenie vníma ako skutočnú záľubu, spravil aj z vlastnej svadby v podstate fotoworkshop svadobnej foto-grafie - pozval si na ňu 7 fotografov z kurzu kreatívnej fotografie, aby prišli a vyskúšali si tak skutočné fotenie svadby. „Spojenie príjemného s užitočným“ - tak charakterizoval účasť na projekte Adam, pretože jednotlivé lokality fotil najmä z lietadla a priniesol tak iný pohľad na fotografované miesta. Motto: „Mám v tom jasno a fotím rád.“ 4

Petr žižka narodený 4. 3. 1966 Metylovice K fotografovaniu ho priviedol otec, ktorý mu kúpil prvý fotoaparát keď mal asi 10 rokov. Začal fotiť na klasický film. Po nociach v kúpeľni, keď už všetci spali, ho vyvolával. Za tie roky s touto záľubou prežil veľa. Ale ak by mal vybrať jeden konkrétny hlboký zážitok – je to fotenie na safari v Keni. „Účasť na projekte HODNOTY mi priniesla možnosť zamyslieť sa nad fotografiami v „prima partii“ fotografov na workshope a veľká vďaka patrí lektorovi.“ Motto: „Najradšej fotím na cestách v zahraničí – spojím tak cestovanie s túžbou zachytiť zaujímavých ľudí, krásy krajiny, nevšedné okamihy...“ Roman Polách narodený 30. 7. 1980 Frýdlant nad Ostravicí Túžba fotografovať a zachytiť nevšedné momenty ho dlho prenasledovala. Dostal sa k nej až na prianie svojej dcéry, ktorá to chcela tiež vyskúšať. V roku 2017 kúpil prvú zrkadlovku a fotografovanie sa stalo jeho záľubou. Ako sám hovorí, v súvislosti s fotením má veľa zážitkov, ale najväčšie sú spojené s rannými východmi slnka na horách. „Keď vstanete skoro ráno pred východom slnka a idete po tme, niekedy v hmle 1 až 2 hodiny na nejaký kopec tak, aby ste tam boli najneskôr polhodiny pred východom slnka... a keď vyjde počasie, tak ako ste si naozaj priali a vidíte pred sebou tú nádheru – to je niečo, čo by som prial každému zažiť! A vôbec to nemusí byť spojené s fotením. Ak sa mi pri tom podaria pekné fotografie, ktoré ďalej robia radosť ľuďom okolo mňa, tak je to už len čerešnička na torte.“ Vďaka projektu spoznal nových fotografov, vďaka workshopu si zopakoval základy kompozície a naplánoval návštevu zaujímavých miest na Kysuciach. Motto: „Byť včas na správnom mieste.“ 5

Velká Raca (ošcadnica) Najvyšší vrchol regiónu s nadmorskou výškou 1 236 m n. m. – Veľká Rača – jeden z najobľúbenejších turistických cieľov Kysúc. Je dobre dostupný viacerými značkovanými turistickými chodníkmi zo slovenskej i poľskej strany. Hoci samotný vrchol leží v katastrálnom území obce Klubina, väčšinou sa stretávame s termínom „Veľká Rača Oščadnica“, pretože turistická dostupnosť a vybavenosť je situovaná práve v tejto obci. Deti určite ocenia jazdu štvorsedačkovou lanovou dráhou, ktorá vedie z Dedovky na jej vrchol. Odtiaľ je to po hrebeni už len hodinka chôdze. V zime môžete využiť aj kabínkovú lanovku zo strediska Lalíky. Na vrchole je vyhliadka, z ktorej sa vám za priaznivého počasia naskytne výnimočný výhľad na Moravsko-sliezske Beskydy, Poľsko, Babiu horu, vrchy Malej Fatry, či Roháče. Tiež je dobrým lákadlom aj 1 300 m dlhá bobová dráha – najdlhšia v strednej Európe s dvojmiestnymi vozíkmi a rýchlosťou do 40 km/hod. 6

Trojmedzie (cierne) Kysuce Miesto, kde sa stretávajú tri štáty – Slovensko, Česko a Poľsko. Z tohto bodu pokračuje 541 km slovensko-poľskej a 251 km slovensko-českej hranice. Môžete tak zažiť jedinečný okamih – stáť súčasne v troch štátoch. Trojmedzie je značené trojhraničným kameňom, umiestneným v údolí lesného potoka, ktorý tvorí hranicu. Nachádzajú sa tu aj tri monolity s vytesanými znakmi jednotlivých štátov, ktoré sú umiestnené v tvare trojuholníka. Každoročne sa na niekoľko dní počas roka stane Trojmedzie miestom troch spriatelených národov (Silvester na Trojmedzí, Slávenie Eucharistie na Trojmedzí, Goralský maratón a pod.). Nájdete tu posedenie, altánky s grilom a občerstvenie. Foto: Jaroslav Cabadaj 7

Folklór - fS bystrica (nová bystrica) Folklór patrí na Kysuce, patrí na Slovensko. Je výnimočný a je prejavom našej kultúry. V rámci projektu sa na aktivitách bude prezentovať aj Folklórny súbor Bystrica z Novej Bystrice. Vznikol v roku 2012 na podnet mladých ľudí, ktorí sa snažia nadväzovať na ľudové tradície a život predkov, pričom toto všetko chcú prezentovať v jedinečnej umeleckej podobe. FS BYSTRICA od svojho vzniku autenticky prezentuje nielen folklór z regiónu Kysuce (hlavne z časti Bystrickej doliny), ale aj folklór z ďalších regiónov Slovenska, ako napr. Horehronie či Zemplín. Má viac ako 30 členov, jeho zakladateľmi sú manželia Mária a Ján Jančulovci, ktorí sa od r. 1986 zaoberajú folklórnym výskumom Bystrickej doliny. Do tanca hrá ĽH Kováčovci a ĽH Potočiari. 8

Drotárstvo (región) Remeslo predkov - drotárstvo vzniklo ako vandrovné doplnkové zamestnanie zamerané na podomové opravovanie kuchynského riadu, výrobu a predaj rôznych výrobkov z drôtu a neskôr i plechu. Rozvíjalo sa od 18. storočia najmä na severe vtedajšej Trenčianskej stolice (Horné Považie a Kysuce). Niektorí drotári vandrovali len po území Slovenska, iní toto remeslo preslávili aj za hranicami Rakúsko- Uhorska takmer na všetkých kontinentoch. Po 2. svetovej vojne vo svojej klasickej podobe prakticky zaniklo a začalo sa prejavovať v úžitkovej a umeleckej tvorbe v 60. rokoch 20. storočia. Skutočný záujem o drotárstvo nastal až po roku 1990. Dnes je drotárstvo z kultúrno-historického hľadiska považované za výrobno- technický a umelecký fenomén predstavujúci špecifickosť a zvláštnosť i v medzinárodnom kontexte. Jedným z uchovávateľov tohto výnimočného remesla je podnes pán Juraj Šerik, rodák z Čadce, ktorý v obci Dlhé Pole (okres Žilina) zriadil prvé drotárske múzeum. Prvok „Drotárstvo – remeslo a umenie“ bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva 12. decembra 2019. Foto: Jaroslav Cabadaj 9

Vodná nádrž (nová bystrica) V rokoch 1983 – 1989 bola Vodná nádrž Nová Bystrica vybudovaná na území pôvodných obcí Riečnica a Harvelka s cieľom zabezpečiť stály odber vody pre úpravňu vody a zásobovať pitnou vodou okresy Čadca a Žilina. Má rozlohu 181 ha a hĺbku takmer 50 m. Samotná hrádza má výšku 65,4 m a dĺžku 330 m. Jej šírka v spodnej časti je 242 m a postupne sa zužuje k vrchu na šírku 8 m. Pôvodné zatopené obce, ale aj terajšia vodná nádrž a jej okolie, sa stali predmetom záujmu nielen turistov, ale aj umelcov. Obísť ju môžete pešo alebo na bicykli - od múru naokolo cez obec Riečnica, kde nájdete aj pôvodný, neprehliadnuteľný kostol ako spomienku na zatopené obce. Následne sa vrátite cez bývalú obec Harvelka, nad ktorou je vybudovaná rozhľadňa. Vodnú nádrž nie je povolené využívať na rekreačné účely, ani športové rybárstvo. 10

Slovenský orloj (stará bystrica) Slovenský orloj v Starej Bystrici je výnimočnou stavbou a najväčšou drevenou sochou na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Kostru orloja tvorí 80 drevených ramien. V jeho výklenkoch je umiestnených šesť bronzových plastík. Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Práve ten robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Ako jediný z jestvujúcich orlojov na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas. Pod orlojom nájdete Turistické informačné centrum a môžete si ísť pozrieť mechanizmus – srdce orloja. Foto: Jakub Jarabica 11

Rodný dom jozefa Kronera (staškov) Jozef Kroner – významný slovenský herec sa narodil v roku 1924 v obci Staškov v železničiarskom domčeku z roku 1914. Tam prežil prvých 8 rokov svojho života s ôsmimi súrodencami. Vďaka zaujímavému rozprávaniu sprievodkyne sa môžete nachvíľu zastaviť a nechať sa vtiahnuť do obdobia jeho detstva, prežívania ťažkých chvíľ, ale aj veselých príhod. Dozviete sa viac o jeho životných cestách, záľubách. V pamätnej izbe, pre verejnosť sprístupnenej v roku 2011 sú predmety, ktoré boli súčasťou umelcovho života – jeho kreslo, okuliare, rybárske čižmy, scenáre k hrám, z ktorých sa učil texty, rôzne ocenenia, napr. soška Oscara za film Obchod na Korze. Okolo rodného domu vedie aj Turistický náučný chodník Jozefa Kronera, ktorý vás privedie na hranicu obce Staškov s českou obcou Horní Lomná. Tiež tu nájdete 2 km dlhý okruh s galériou sôch inšpirovaných jeho dielom. 12

Pútnické miesto Zivcáková (turzovka - korna) Živčáková je významným mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Nachádza sa tu kostol Panny Márie Matky Cirkvi s vyhliadkovou vežou, ktorá je otvorená v priaznivom počasí. Vydláždenou cestou prídete ku Kaplnke Panny Márie, Kráľovnej pokoja so štyrmi upravenými prameňmi čistej vody. O tajomstvách a zázrakoch z tohto miesta sa veľa hovorí, takisto o prameni vody, ktorá lieči. Na toto miesto prichádzajú pútnici z celého sveta, aby tu predniesli svoje modlitby. Prístup na vrch hory je z obce Korňa pešo alebo autom, tiež z Turzovky po chodníku. Hlavné púte sa konajú na jar: 8. 5. (od roku 2018) a na jeseň: v nedeľu po 4. 10. (od roku 2015). Foto: Jakub Jarabica 13

Múzeum kysuckej dediny (nová bystrica - vychylovka) Základný kameň expozície bol položený 11. októbra 1974 nad osadou Chmúra v obci Nová Bystrica, časť Vychylovka. Stála národopisná expozícia v prírode predstavuje rekonštrukciu sídelnej krajiny, životného pro- stredia, ľudovej architektúry, spôsobu života a kultúry ľudu na Kysuciach v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia. Skupiny objektov a expozície technických stavieb prezentujú špecifické znaky ľudovej stavebnej kultúry v regióne. Najpočetnejšiu skupinu predstavujú objekty z dnes už neexistujúcich obcí Riečnica a Harvelka. No v expozícii sa nachádzajú aj objekty z ďalších dedín bystrickej doliny a obcí regiónu. V interiéroch vybraných objektov sú inštalované pôvodné zariadenia. Každoročne počas sezónnej prevádzky (máj – október) tu organizujú nedeľné tematické programy a na funkčných dobových peciach priamo v objektoch sa pripravujú jedlá podľa pôvodných ľudových receptúr. 14

Historická lesná úvratová železnica (nová bystrica - Vychylovka) Bola vybudovaná v rozmedzí rokov 1915 - 1918 s rozchodom 760 mm a slúžila na prepravu dreva. Viedla z Oščadnice do stanice Chmúra vo Vychylovke. V roku 1926 bol dobudovaný 8 km dlhý úsek spájajúci Kysuckú lesnú s Oravskou lesnou železnicou. Jej výnimočnosť je v tom, že výškové rozdiely prekonáva za pomoci 5 úvratí. V súčasnosti je jedinou fungujúcou úvraťovou železnicou v Európe a jednou z troch na svete. Je vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku SR. V súčasnosti patrí jej stanička do areálu Múzea kysuckej dediny a počas sezóny je návštevníkom k dispozícií pre zážitkovú jazdu. Foto: Timotej Talapka 15

Kaplnka a kalvária (ošcadnica) Kalváriu v obci Oščadnica postavili miestni veriaci z vďačnosti za to, že počas II. svetovej vojny nepadol nikto z jej obyvateľov a obec vyviazla bez pohromy. Kalvária a zastavenia krížovej cesty lemujú chodník lesom až k chrámu na vrchole. Každoročne sa tu na sviatok Nanebovzatia Panny Márie (15. 8.) koná púť veriacich. Zároveň sú v obci v tomto čase aj hody. Najmenší sa pri návšteve tohto miesta potešia z detského ihriska situovaného pod kalváriou. Ak chcete atmosféru tohto miesta zažiť trochu inak, skúste sa tu vybrať po zotmení. 16

Brízgalky (nová bystrica) Ak si chcete vychutnať krásne panoramatické výhľady až na Oravskú Maguru a Malú Fatru, vyberte sa do osady Brízgalky v obci Nová Bystrica. Ide o cholvarok (letné pastierske obydlie s maštaľou na holiach, ktoré boli stavané z dreva a kameňa a slúžili len v lete, keď sa vyháňal dobytok a ovce do kopcov), ktorý vďaka odhodlaniu majiteľov patrí až dodnes medzi jeden z mála svojho druhu vysoko v kopcoch. Osada je tak, ako tomu bolo v prvej polovici 20. storočia keď vznikla, bez elektriny, voda je využívaná z horského prameňa, prístup je len pešo. Jednoducho - kúsok nedotknutej prírody ďaleko v horách, ktorý nám pripomína, ako žili naši starí rodičia a prarodičia. Foto: Timotej Talapka 17

Mesto Cadca (cadca) Nachádza sa v severozápadnej časti Slovenska, v severnej časti regiónu Kysuce a je vstupnou bránou na Slovensko z Českej republiky a Poľska. Čadca je okresným mestom, najstarším sídlom na horných Kysuciach. Prvýkrát sa písomne spomína v listine z roku 1534. Na mestečko bola dovtedajšia osada povýšená výsadnou listinou, ktorú jej udelila rímsko-nemecká cisárovná a uhorská kráľovná Mária Terézia dňa 9. januára 1778. Medzi prírodné pamiatky patria Kamenné gule v časti Milošová – Megoňky, Vojtovské minerálne pramene či Bukovský prameň. Pri prehliadke mesta určite zájdite do Kysuckého múzea v Čadci či mestskej galérie a informačného centra. V okolí je tiež výborný priestor pre turistiku, cykloturistiku či lyžovanie. 18

Rozhladna na Martákovom kopci (Zákopcie) Kysuce sa pýšia viacerými rozhľadňami. Jedna z nich sa nachádza od roku 2011 aj v obci Zákopčie, nad osadou Petránky vo výške 854 m n. m. Svojim tvarom a materiálom pripomína starovekú strážnu vežu. V jej priestoroch sú situované viaceré umelecké kované diela od samotného architekta stavby. K rozhľadni vedie viacero turistických trás a výstupov. Najkratšia, asi 3 km dlhá trasa k rozhľadni, je zo Zákopčia U Rulcov a zvládnu ju aj malí turisti. Foto: Jozef Tomáš 19

Hložníkove vitráže (Zborov nad bystricou) Ďalšiu HODNOTU Kysúc nájdete v rímskokatolíckom kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Zborove nad Bystricou. V kostole je umiestnených 40 vitrážových okien, ktorých autorom je velikán slovenskej výtvarnej tvorby Vincent Hložník. Pri ich tvorbe bol inšpirovaný Sixtínskou kaplnkou, preto sa zborovský kostol označuje aj ako kysucká sixtínska kaplnka. Hložník vitráže zhotovoval postupne v ateliéroch v Brne v rokoch 1974-1990. Na ľavej strane vitráže znázorňujú výjavy krížovej cesty s 25 zastaveniami, pri oltári sú 3 okná, ktoré predstavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, na pravej strane znázorňujú Ducha Svätého a stvorenie sveta a pod. Kostol bol slávnostne požehnaný 8. decembra 1973 nitrianskym biskupom ThDr. Jánom Pásztorom. Aj táto udalosť je zachytená na jednom z okien. Umelec sa nevenoval len maľbe, kresbe a grafike, ale aj ilustrovaniu detských kníh a svetovej beletrie. 20

Kysucká a bystrická cyklomagistrála (región) Ak sa chcete vydať na cyklodovolenku, Kysuce sú výnimočným miestom a správnou voľbou. Najobľúbenejšou trasou je viac ako 20 km dlhá, nenáročná Bystrická cyklomagistrála, ktorá vedie z Krásna nad Kysucou až na Novú Bystricu. Je spojená s Kysuckou cyklomagistrálou z Dunajova do Oščadnice. Na trase sú odpočívadlá, bufety a rôzne zaujímavosti, napríklad bunkre 2. svetovej vojny, pri ktorých je možnosť zastaviť sa a nazrieť dovnútra. V zime sa z cyklotrasy stáva bežkárska trať. Ideálny východiskový bod je v meste Krásno nad Kysucou (parkovisko za Vlastivedným múzeom), z ktorého sa môžete vydať tromi smermi. Počas letnej sezóny premáva zo Žiliny aj cyklobus. Foto: Jozef Tomáš 21

Beskydy Kostol sv. bartolomeja (frýdlant nad ostravicí) Rímskokatolícky barokový kostol svätého Bartolomeja bol postavený v rokoch 1672 – 1690. Výraznými zmenami prešiel v 18. a 19. storočí, pričom v rokoch 1886 a 1890 ho zasiahli dva veľké požiare. Po nich bola vybudovaná nová veža a dodané nové zvony. Veľký oltárny obraz patróna kostola je z roku 1860 a hlavný mramorový oltár z roku 1930. Poslednými úpravami a opravami prešiel kostol v rozmedzí rokov 1999 – 2003. Od roku 2010 má štyri nové zvony – Najsvätejšej Trojice, Panny Márie Karmelskej, Svätého Antona a Svätého Bartolomeja. Zaujímavosťou kostola je obraz a relikviár blahoslaveného Metoda Dominka Trčku, rodáka z Frýdlantu nad Ostravicí, ktorý bol komunistickým režimom väznený v rokoch 1950 – 1959 a zomrel ako mučeník v Leopoldove. 22

Satinské vodopády (malenovice) Na toku potoka Satina, ktorý pramení pod Lysou horou a preteká obcou Malenovice, nájdete Satinské vodopády. Už v 19. storočí boli obľúbeným miestom pre výlety a často ich prezývajú aj ako „pravý poklad Beskyd“. Hoci nie sú veľké, prostredie, v ktorom ich nájdete, pôsobí kúzelne. Pre turistov je najatraktívnejší asi 1 km dlhý úsek, ktorý má miestami charakter tiesňav s hĺbkou do 15 m s niekoľkými vodopádmi s výškou okolo 3 m. Charakter prostredia kontrastuje s bežnými okolitými lesmi. Návštevník tejto rokliny sa behom chvíle ocitne na mieste, kde je výrazne nižšia teplota a cez listy mohutných bukov presvitajú lúče slnka. Úlohu zohráva hra tieňov, vodných zrkadiel a zvuk tečúcej vody. Všetko tak pôsobí veľmi príjemne a môžete mať pocit, že ste vošli do iného sveta, do malej džungle Beskyd. V roku 2006 bola správou CHKO Beskydy zriadená Prírodná pamiatka vodopády Satiny. Foto: Petr Žižka 23

Lysá hora (krásná) Ide o najvyšší vrchol Moravsko-sliezskych Beskýd (1 323 m n. m.), hovorí sa jej tiež Kráľovná Moravsko-sliezskych Beskýd. Jej čaro si môžete vychutnať výstupom pešo, na bicykli a za dobrých snehových podmienok v zimných mesiacoch aj na bežkách. Leží medzi obcami Krásná, Malenovice, Ostravice a Staré Hamry. Z vrchu je za priaznivého počasia nádherný výhľad na celé Beskydy, Javorníky, Malú Fatru a niekedy dokonca až na Západné Tatry – Roháče. Pri úplne ideálnych podmienkach (tie sú len niekoľko dní v roku) je zo severozápadu nad Jeseníkmi viditeľná aj Sněžka, vzdialená 200 km. Napriek tomu, že Lysá hora je jedným z najchladnejších, najdaždivejších a najveternejších miest v Českej republike, patrí tiež medzi jedno z najnavštevovanejších. Na vrchole okrem iného nájdete meteorologickú stanicu a z diaľky je dobre viditeľný aj charakteristických televízny vysielač. 24

Koryto rieky ostravice - “pereje“ (ostravice) Prírodná pamiatka – koryto rieky Ostravice – jeden z najkrajších úsekov tejto dravej hraničnej moravsko-sliezskej rieky. Voda tu divoko tečie medzi skalnými výčnelkami a prudko prepadá cez mohutné prahy. Ide o súbor mnohých skalísk a kaskád, ktorými si rieka razí svoj tok. Tento pozoruhodný a zaujímavý prírodný výtvor sa nachádza v hornej horskej časti toku na území rovnomennej obce. Atraktívne a obľúbené miesto je ľahko prístupné chodníčkami, ktoré vedú po brehu. Najjednoduchší prístup je od mosta cez rieku medzi Ostravicou a Novou Vsou v severnej časti obce. Od neho vedie po moravskej strane rieky proti prúdu asi 300 m dlhý chodníček. Prejsť sa po ňom dá pešo, ale aj na horskom bicykli. Foto: Petr Žižka 25

Zvonicka martin javorinka (bílá) Zvonička bola postavená v roku 2015 a nájdete ju na križovatke turistickej a cyklistickej trasy na veľkej lúke na hrebeni Javořinky, ktorá oddeľuje obec Staré Hamry a obec Bílá. Zvon dostal meno po zabudnutom horalovi Martinovi Lukešovi, ktorý na Javořinke v obci Bílá žil. Podnet začať stavať takúto zvoničku prišiel od pani Zdenky Tomáškovej, ktorá už roky žije v drevenici na Javořinke a spolu s manželom Václavom sa o zvon desať- ročia starali a opatrovali ho. Samotná osada Javořina (832 m n. m.) získala názov po javoroch, ktoré tu rástli od nepamäti. 26

Hospoda \"u velicku“ (malenovice) „Nebyl v Beskydech ten, kdo nebyl U Veličků“ – takýto je jeden z nápisov, ktoré zdobia výčap tejto krčmičky, dnes najstaršej v Beskydách. Je dobre známa pre každého, kto sa po žltej značke vydá na najvyšší vrchol Beskyd - Lysú horu v smere od obce Malenovice. Všetko sa začalo ešte v roku 1825, kedy sa rodina, po ktorej krčmička dostala pomenovanie, rozhodla pohostiť vo svojej drevenici susedov po práci. Pridávali sa aj ďalší okoloidúci, neďaleko pracujúci baníci či lesníci. Pokračovateľkou v rodinnej tradícii je pani Romana Veličková, a tak sa aj dnes pri prechádzaní a pristavení pri nej prenesiete o dve storočia späť - interiér je pôvodný, všetko zostalo tak, ako pred mnohými rokmi. A práve preto sa táto „hospůdka“ stala právom legendou. Foto: Roman Polách 27

Kostol na borové (malenovice) Dominantou mnohých obcí býva kostol. V prípade obce Malenovice, ktorá leží na západných svahoch Lysé hory to platí dvojnásobne. V strede obce sa vypína kopec Borová a na jeho vrchole približne od roku 1673 kostol zasvätený sv. Ignácovi z Loyoly. Postaviť ho dal gróf František Eusebiem z Oppersdorfu. V jeho blízkosti bol postavený aj dom pre jezuitských misionárov, ktorí mali za úlohu rekatolizovať túto oblasť. Farnosť Borová bola zriadená v roku 1785. Okolo kostola sa dodnes nachádza starý cintorín s kamennou stenou. V roku 2000 bol tento kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. 28

Kostolík sv. panny márie na gruni (staré hamry) História tohto kostolíka začína v roku 1773, kedy pri starej farmárskej ceste zo Sliezska na Slovensko miestny roľník osadil na kamenný podstavec sochu Panny Márie. Od tých čias sa tu veriaci z okolia, dokonca i zo slovenskej strany, schádzali k modlitbám pod šírim nebom. Až v roku 1887 začali uvažovať o výstavbe kostolíka, ktorý tu stojí dodnes. Stavba bola dokončená v roku 1890 tesárskym majstrom Stanislavom Pětrošom z Frýdku. Postavil ho v severskom slohu, čím nadviazal na tradíciu miestnej ľudovej architektúry. Je 17 m dlhý, 10 m široký a výška veže dosahuje 20 m. Okrem zachovanej pôvodnej výzdoby sú dojemnou zaujímavosťou domáce kríže zavesené pri oltári - keď sa začala budovať neďaleká vodná nádrž Šance, ľudia z tejto zátopovej oblasti, ktorí boli prinútení svoje domovy opustiť, ich tu nosili zo svojich chalúp – azda s prosbou o ochranu v novom domove, možno ako poďakovanie za krásne chvíle života prežité uprostred beskydských hôr, snáď ako prísľub, že na svoj rodný kraj nezabudnú a budú sa do neho vracať. V roku 2002 bol kostolík vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Foto: Roman Polách 29

Rodný dom leoše janácka, Líška bystrouška (hukvaldy) V budove bývalej školy sa 3. 7. 1854 narodil najvýznamnejší hukvaldský rodák, génius českej hudby, hudobný skladateľ Leoš Janáček. Dnes tu nájdete turistické informačné centrum, Pamätnú sieň Leoša Janáčka, galériu a expozíciu „Země hradů“. K tomuto miestu neodmysliteľne patrí bronzová socha Líšky Bystroušky. Skladateľ Leoš Janáček zložil na motívy rozprávok Rudolfa Těsnohlídka operu „Příhody lišky Bystroušky“, ktorá bola v roku 1959 prvýkrát uvedená priamo v Hukvaldách. Táto socha je spomienkou nielen na veselú postavu z opery, ale aj na samotného skladateľa a jeho majstrovské dielo dosahujúce celosvetový ohlas. A keď budete prechádzať okolo, nezabudnite sa dotknúť jej chvosta, nosa alebo labiek, vraj to prináša šťastie. 30

Radhošt a pustevny (pustevny) Ak sa vyberiete na vrch hory Radhošť (1 129 m n. m.), nielenže sa vám naskytnú nádherné výhľady na celé Beskydy, Valašsko, Javorníky či Malú a Veľkú Fatru, ale nájdete tu napríklad aj kríž z roku 1805, tiež kaplnku sv. Cyrila a Metoda z rokov 1896 – 1898 so súsoším oboch vierozvestcov. Táto kaplnka je najvyššie položenou v Českej republike. Radhošť často spájajú s uctievaním pohanského boha pohostinnosti, plodnosti a úrody Radegasta – boha slnka, vojny a víťazstva, ktorý mal podľa povesti na tejto hore postavené sídlo a ľudia mu tu zďaleka prinášali dary. Pustevny sú veľmi atraktívnym miestom pre výlety v každom počasí – lanovkou, pešo či na bicykli, v zime na bežkách. Sú najobľúbenejším turistickým strediskom v Beskydách a socha Radegasta, ktorú nájdete cestou na Radhošť, je najznámejším symbolom celého Moravsko-sliezskeho kraja. Celý areál je vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Foto: Adam Priechodský 31

Ivancena (malenovice) Tento skautský pamätník nájdete na severnom hrebeni Lysej hory. Ešte donedávna Ivančenu tvorila mohutná kamenná mohyla vybudovaná v roku 1946 ako spomienka na 5 ostravských skautov popravených v roku 1945. Mohyla symbolizuje nielen pamiatku na statočných a nezmyselne zabitých skautov, ale tiež boj za slobodu, priateľstvo a vlastenectvo. Do roku 1989 sa tiež stala symbolom boja za demokraciu a slobodu. Na mohyle sa však začal podpisovať zub času spôsobený poveternostnými podmienkami a drsným beskydským počasím – kamene sa začali zosúvať a hrozilo jej zrútenie. Skauti z Moravsko-sliezskeho kraja v rokoch 2016 - 2017 však zrealizovali rozsiahlu rekonštrukciu, ktorou zmenili podobu mohyly na základe víťazného návrhu architektonickej súťaže a tú si môžete zájsť pozrieť i vy. 32

Vodná nádrž šance (staré hamry) Výstavba ostravského priesmyku na začiatku 20. storočia si vyžiadala zvýšenú potrebu úžitkovej, ale aj pitnej vody. V baňami naplnenom Ostravsku sa voda strácala, a preto sa hľadal nový zdroj vody niekde inde. Pre stavbu zásobárne pitnej vody bolo vybrané najmalebnejšie miesto v Beskydách – Masarykovo údolie. Samozrejme, výstavba mala celospoločenský význam, no kruto tiež poznamenala život obce Staré Hamry. Došlo k zatopeniu jej vybudovaného centra, o domov prišlo vtedy viac ako 700 občanov. Bola zrušená miestna železnica, obchody, služby. Počet obyvateľov sa znížil takmer o polovicu, zhoršili sa pôvodné životné podmienky. Nové centrum obce vzniklo v časti obce Samčanka. Priehrada podnes slúži ako zdroj pitnej vody, jej sypaná kamenná hrádza je 65 m vysoká, 342 m dlhá a môže zadržiavať až 57 miliónov m3 vody. Nádrž má plochu 336 ha, dĺžku 7,6 km a najväčšiu hĺbku 60 m. Foto: Adam Priechodský 33

Strom v obci Kozlovice (Kozlovice) Nie je to veru obyčajný strom ale „Strážnický dub – DUBISKO VALAŠISKO TVRDÉ“. Tento dub už 500 rokov zhliada z kopca Strážnice na „dedinu valašských vojvodov“, na Kozlovice. Jeho obvod je 400 cm a názov dostal od niekdajšej kronikárky a sprievodkyne kozlovického fojtstva Márie Prudkej. Práve ona o ňom prehlásila, že je to „dubisko valašisko tvrdé“, pretože sa zamýšľala nad tým, koľko toho dub prežil a stále hrdo rastie. Behom svojho dlhého života prežil totiž rozmary počasia, ale aj ľudskej bezohľadnosti. V roku 1957 sa po ničivej víchrici dubu odlomila časť koruny, v 80. rokoch ho zasa zvnútra bezdôvodne zapálili – kto to urobil nie je známe, no do vypálenej kotliny stromu sa bez problémov pomestia štyria ľudia. 34

Umelecký smalt (frýdlant nad ostravicí) Pokračovateľom odkazu frýdlantských smaltovní je Dielňa umeleckého smaltu – spolok, ktorý sa hlási k odkazu smaltovní založených v roku 1896 Richardom Postelbergom, ktorý začal využívať technický smalt na oceľ. Tradičný priemyselný smalt bol v 2. polovici 20. storočia vytlačený novými technológiami ochrany kovov nielen v Čechách, ale aj v zahraničí. Dnes sa už vo Frýdlante nad Ostravicí smaltované výrobky netvoria - spolok ale oživuje tradíciu a venuje sa výtvarnej technike smaltovania – maľovaniu obrazov technickým smaltom. Vďaka vlastnej vypaľovacej peci sa vedia zdokonaľovať a tvoriť nielen renomovaní výtvarníci, ale na svoje si prídu aj všetci nadšenci z radov laickej verejnosti, pretože tu pravidelne organizujú workshopy, ktorých súčasťou môžete byť i vy. Foto: Roman Macura 35

Liatina (frýdlant nad ostravicí) Prvý doklad o výstavbe frýdlantských baní pochádza z roku 1646. Dôležitým predpokladom vzniku bolo prírodné bohatstvo – bohaté nálezisko železnej rudy, drevo v beskydských lesoch a voda z rieky Ostravice. Na prelome 16. a 17. storočia sa v regióne Frýdlantska vytvoril veľký počet tzv. hamrov (tovární) a mesto sa stalo významným hutným centrom na Morave. Najväčší rozkvet dosiahli železiarne v 18. a 19. storočí – v roku 1908 si od vtedajšieho vlastníka – olomouckého arcibiskupstva - jednu takúto dielňu prenajala spoločnosť Frýdlantská, a. s. V nej vybudovala novú zlievareň, smaltovňu a zaviedla výrobu liatinového smaltovaného riadu a sanitnej liatiny. Dnes pri návšteve Frýdlantu nad Ostravicí nevynechajte miesta spojené s liatinou a smaltom v jeho centre (Stezka světla) a navštíviť môžete tiež Galériu umeleckej liatiny a smaltu. 36