Pamätnica k 50. výročiu Folklórneho festivalu Ochodnica

Pamätnica k 50. výročiu Folklórneho festivalu Ochodnica

Folklórna skupina Kýčera Ochodnica

Vážení hostia, milí účinkujúci a vedúci skupín, vítam vás v obci Ochodnica na výročnom päťdesiatom folklórnom festivale. Festivale všetkých Kysučanov a priaznivcov folklóru. Prostredníctvom ľudí zapá- lených pre folklór a nadšených pre rozvíjanie tradícií sa nám darí už dlhé roky rozvíjať folklór, uchovávať ho mladej generácii a prostredníctvom tanečných a hu- dobných vystúpení odovzdávať širokému okruhu divákov. Vďaka folklórnym skupinám, ktoré už dlhé roky spolupracujú a vystupujú na našom folklórnom festivale, sa môžeme spoločne stretávať a spomínať na tých krásnych 50 rokov, ktoré tak rýchlo prešli. Dosky nášho prírodného amfiteátra boli posledné dva roky (2020 a 2021) ukrátené o tanec a vystúpenia. Preto je tento ročník pre nás tak výnimočný. Tak ako každý rok, aj teraz veľký kolektív ľudí, ktorý ochodnický festival pri- pravuje, spraví všetko preto, aby ste sa u nás cítili príjemne a odniesli si od nás domov množstvo krásnych zážitkov. Priatelia, dovoľte mi v závere poďakovať všetkým, ktorí sa pričinili o to, že sa opäť stretávame v Ochodnici a aktuálny ročník festivalu sa zo zámerov a plánov zmenil na skutočnosť. Moja vďaka patrí tiež vedúcim skupín, podporovateľom, sponzorom, mediál- nym partnerom, Kysuckému kultúrnemu stredisku v Čadci a vám, našim priaz- nivcom. Radoslav Ďuroška starosta obce Ochodnica 1



Milí priatelia, vzácni hostia, priaznivci folklóru, pri výročiach, oslavách a jubileách človek často ani nevie, či sa má z nich tešiť, alebo smútiť. Bilancujeme to, čo bolo, ale rovnako by sme mali mať jasno v tom, ako ďalej. A to je niekedy veľký problém nielen v osobnom živote, ale aj živote festivalov. 50 rokov Folklórneho festivalu v Ochodnici bolo naplnených tvorivosťou, za- nietenou a svedomitou prácou veľkého množstva obetavých ľudí – folkloristov i organizátorov, ktorí sa usilovali o to, aby piesne, tradície, zvyky a obrady našich predkov neupadli do zabudnutia. Všetky objavené klenoty tradičnej ľudovej kul- túry Kysúc ožívali v programoch folklórnych skupín, ktoré ich predvádzali počas polstoročia trvania festivalu na javisku Amfiteátra v Ochodnici. Od vzniku FF Ochodnica je Kysucké kultúrne stredisko v Čadci dôležitou sú- časťou jeho organizácie. V jeho mene ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na vzniku a rozvoji tohto výnimočného folklórneho festivalu. Čaká nás náročná úloha, nájsť cestu a správny smer do ďalšieho polstoročia, možno aj nájsť formu a spôsob, ako spájať tradície so súčasnosťou. Päťdesiatročnej jubilantke prajem, aby tak ako doteraz dokázala spájať ľudí rôznych záujmov, aby podnecovala v nás dobro, lásku a porozumenie. Želám všet- kým účinkujúcim i divákom príjemnú pohodu, dobrú náladu, lebo nadšenie, radosť z folklóru a srdečnosť v Ochodnici nikdy nechýbali. Silvia Kajanková riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci 3

Fotografia zo spoločného pogramu Láska, bieda a smiech Kysúc, 1992 4

S láskou a úctou k domácim folklórnym tradíciám Folklórny festival Ochodnica patrí k najstarším kultúrnym podujatiam na Kysuciach. Má vyhranený charakter – prezentuje tradičný kysucký piesňový a zvykoslovný folklór. Je prehliadkou výsledkov práce dedinských skupín, ktoré do dnešných čias svojou činnosťou uchovávajú tradičné zvyky, piesne, kroje, ná- rečie svojich obcí. Je to festival, ktorý nepodľahol komerčným záujmom ako mnohé folklórne festivaly na Slovensku. A tak sa stal pre aktívnych folkloristov motiváciou pokračovať vo vyhľadávaní a zbieraní ďalších kalendárnych a obradových zvykov a piesní. Informátorov na- chádzali vo vlastnej obci a v okolitých horských osadách, najmä u staršej generá- cie ľudí, veď piesne vždy kráčali s človekom bok po boku. Javisko Amfiteátra v Ochodnici tak ožívalo bohatým programom folklórnych skupín s témami z rodinného zvykoslovia (svadby, krstiny), s pracovnými témami (hrabanie sena, žatva, pastierstvo, tkanie, spracovanie ľanu), ale aj s obľúbenými témami výročných obradov (fašiangy, jarné zvyky, Jánske, vianočné a novoročné zvyky). Vystúpeniam nechýbal popri náučnom slove ani tradičný humor, ako aj veselosť či roztopašnosť v hudobno-tanečnom prejave. Také spomienky v nás za- nechala Folklórna skupina z Horného Vadičova s Kamilom Urbaníkom pri ostat- kovom fašiangovom veselí. Nezabudnuteľná zostala aj pani Justína Gáborová z Ochodnice, ktorá čítala listy písané do Ameriky. Hľadisko plné rodákov a návštevníkov srdečne zabávala 5

aj domáca Folklórna skupina Kýčera s pásmom „Delenie sena na šnory“. Slovné prekáračky a handrkovanie o veľkosť „kopky sena“ na spoločných hospodáriacich lúkach nezabudnuteľne predviedli pani Anna Vavríková s pani Justínou Gáboro- vou. S úctou som obdivovala aj duševné a štýlové muzikantské podanie piesní star- šej generácie z Horného Vadičova s predníkom Gašparom Urbaníkom, režisérom a porotcom bol aj Ladislav Kopecký. Muzikanti vedení svojím vnútorným hlasom voľného prednesu využívajú v hre melodické glissanda a iné svojské obdobné ma- niere (pauzy, vsúvané varianty melódie). Svojou štýlovosťou hry a spevom sú učebnicou pre mladých interpretov, ktorí si chcú osvojiť a uchovať tradičné štýly muzikantov z Vadičovskej doliny. Kvalitnú hudobno-technickú a výrazovú interpretáciu hudobného folklóru nám roky predvádzala v Ochodnici aj Ľudová hudba FS Kysučan z Čadce. Kľú- čovú úlohu zohrávalo obsadenie hudby študentami nástrojovej hry, ktorí svojimi interpretačnými výkonmi prispeli k výbornému prezentovaniu hudobnej ľudovej kultúry Kysúc. Ako speváčka ľudových piesní a členka odborných porôt som mala možnosť sledovať rast interpretačnej úrovne spevu vo folklórnych skupinách regiónu Kysúc. Spev je totiž dominujúcou zložkou v obyčajoch a zvykoch rodinného, pra- covného a výročného cyklu.Vyžaduje veľa zberateľskej aktivity členov, je náročný na čas a na jeho osvojovanie a prenášanie na pódiá. Dodnes nosím v pamäti viachlasne zvučne znejúce spevy so silnými na dychu posadenými hlasmi s dobrým sluchom, ktoré zaznievali v Jánskych, žatevných, pastierskych piesňach, pri chodení „Po spievaní vianočných piesní a kolied fol- klórnych skupín“ (Staškov, Makov, Turzovka, Kysucké Nové Mesto, Nová Bystrica, Rudina, Kysucký Lieskovec, Korňa, Vysoká nad Kysucou). Dedinské folklórne skupiny nás prekvapovali na festivale aj mnohými novo- oživenými obyčajmi, rituálmi a piesňami zo svojich obcí, ktoré dramaturgicky spracovali a vytvorili pozoruhodné programové bloky. Príkladnú prácu po dlhé 6

roky odvádzala Folklórna skupina Kýčera Ochodnica (Na kolibách, Fašiangy), „Fšecke kosti ma Rudina (Ondrejovské zvyky, Na Svätého Jána, Žehnanie ozimín), Čierne (Čor- bolia, a to furt! ňanská svadžba), Olešná (Prínosky na svadžbu, Zbieranie šišiek), Svrčinovec Len jedno ma (Čepčenie nevesty, Drapočky), Staškovanka (Odchod drotárov po drotárke, nebolí – jazyk. Krstiny), ŽFS Turzovanka (Na Jána, Na kermaši), Zborov nad Bystricou (Obchô- A veš prečo? dzka s Turoňom), Klokočov (Vianoce v Klokočove), Oščadnica (Tkanie ľanu, Lebo nemá kosti.“ Lúčenie regrútov), Horný Vadičov (Volenie hlásnika, Fašiangy), Krásno nad Kysucou (Na košikára), Dunajov (Zimné práce, Spracovanie ľanu). Povedala Mária Palúchová Helenke Zahradníkovej, keď pri- Výsledky práce dedinských folklórnych skupín, hudieb a sólistov zaujali aj sce- náristu Ing.Viliama Grusku, ktorý z rozmanitých prejavov tradičnej ľudovej kul- šla k nej domov za ľudovými túry, jej premien a foriem do súčasnosti vytvoril scénickú fresku pod názvom piesňami z Dunajova. „Láska, bieda a smiech Kysúc“ (rok 1992). Uvedený program zožal veľký úspech okrem Kysúc aj na FF v Detve. Účinkujúci a diváci s úctou spomínajú návrat na Kysuce dávnych čias a hľadajú v ňom motiváciu pre ďalšiu budúcu činnosť. Jubilujúcej Ochodnici 2022 prajem oslavy plné radosti. Organizátorom, najmä pracovníkom Obecného úradu v Ochodnici pod ve- dením starostu Radoslava Ďurošku, pracovníkom Kysuckého kultúrneho stre- diska v Čadci pod vedením PhDr. Silvie Kajankovej a účinkujúcim zdravie nabité energiou. Návštevníkom a obdivovateľom tradičného ľudového umenia nezabudnuteľné zážitky z programu a vzájomných stretnutí. Helena Zahradníková speváčka ľudových piesní 7

8

„Koľkokrát boli už Kysuce a ľudia, ktorí žijú v nich, skúšaní! Vždy vydržali. Možno aj preto, že si vždy vedeli nastaviť zrkadlo. Vedeli sa vysmiať vlastnej biede i trápeniu. Vedeli zo žiaľu raz dva prejsť do smiechu. Keď im bolo akokoľvek, vždy mali poruke pieseň...“ Ing. Viliam Gruska Scénograf, filmový architekt, scenárista a režisér Viliam Gruska, veľká osobnosť kultúry a umenia Slovenska, znalec ľudových tradícií slovenských regiónov, Kysuce nevynímajúc, s veľkým zmyslom pre spájanie ľudí, ktorých viaže láska k rodisku 9

Nadšené ovácie obecenstva po skončení hlavného programu. Účinkujúci aj diváci spoločne zaspievali pieseň Kysuca, Kysuca. 10

Čriepky z 50-ročnej histórie Folklórneho festivalu v Ochodnici Významnou protagonistkou folklórneho hnutia na Kysuciach bola Mária Ďurošková, neúnavná organizátorka a vedúca miestnej Folklórnej skupiny Kýčera v Ochodnici. Bola srdcom i dušou FF Ochodnica. Festival vznikol jej zá- sluhou a aj vďaka pomoci vtedajšieho inšpektora odboru kultúry Leopolda Kulicha, vedúceho odboru kultúry Rudolfa Geráta a Anny Mokrej, predsedníčky Slovenského zväzu žien v Čadci. V zmysle vyhlásenej celoslovenskej súťaže „Krása životu“ sa začali oživovať aj ľudové piesne regiónu Kysúc. Vo výbere miesta pre konanie festivalu zvíťazila obec Ochodnica, preto Mária Ďurošková a Leopold Kulich hľadali vhodné miesto pre výstavbu amfiteátra. Našli ho v záhrade, za budovou Miestneho národného výboru v Ochodnici, kde svojmu účelu slúži doteraz. Pódium na prvom ročníku bolo postavené z panelov jutoviny, neskôr sa podľa projektu pána Niňaja a za pomoci občanov Ochodnice, najmä pána Plošticu, po- stavil amfiteáter. 11

Procesia účinkujúcich z amfiteátra do Kostola sv. Martina v Ochodnici 12

Do organizácie festivalu sa od jeho vzniku až doteraz zapájajú všetky združenia a spolky v obci Ochodnica: požiarnici, miestni záhradkári, pracovníci obecného úradu i mládež.Významnou mierou pomáhali členky bývalej miestnej organizácie Slovenského zväzu žien. Autorkou prvého emblému folklórneho festivalu a festivalovej „májky“ bola učiteľka ZŠ v Ochodnici Veronika Štafenová. Nový emblém, používaný do- dnes, navrhol Bohumil Kobolka, výtvarník Okresného osvetového strediska v Čadci. Prvý ročník mal názov „Ľudovou piesňou za krásu života“. Zúčastnilo sa na ňom 12 ženských speváckych skupín: Ochodnica, Nová Bystrica, Riečnica, Kysucký Lieskovec, Raková, Rudina, Korňa, Svrčinovec, Oščadnica, Čadca- Drahošanka, Čadca-Čadečka, OÚNZ Čadca. Tri ročníky boli vlastne festivalom speváckych skupín, ktoré sa v roku 1975 rozčlenili na kategóriu ženských, mužských, miešaných speváckych skupín, spe- vákov-sólistov a inštrumentalistov. Od roku 1976 sa zo speváckych skupín stali folklórne skupiny, ktoré k pies- ňam zaraďovali tradície a zvyky nášho regiónu. Preto boli folklórne skupiny vedené k výskumu tradičnej ľudovej kultúry, dbalo sa o  autenticitu zvykov v príslušnej obci, kde pôsobila folklórna skupina. K spevu sa pridávali aj dialógy vyžadujúce herecký výkon, preto odborné in- štruktáže poskytované Okresným osvetovým strediskom, neskôr Kysuckým kul- túrnym strediskom v Čadci, boli zamerané aj na slovný jazykový prejav, herecké stvárnenie a réžiu. Odborné inštruktáže v tomto smere poskytovali folklórnym 13

Vpravo: Folklórna skupina Kýčera, skupinám: Valéria Marákyová, Helena Zahradníková, Pavol Kužma, Helena Mar- Ochodnica ťaková, Mária Húšťavová a ďalší. FF Ochodnica počas svojej histórie prešiel viacerými zmenami. Každé štyri roky sa konala súťaž folklórnych skupín, ľudových hudieb, sólistov a inštrumen- talistov. Víťazi z jednotlivých kategórií postúpili do krajskej a celoslovenskej fol- klórnej súťaže. Súťažné ročníky hodnotila odborná porota, ktorej členmi bývali: Leopold Kulich, Helena Zahradníková, Jaroslav Stráňavský, Pavol Kužma, Mária Húšťa- vová, Anna Kiripolská, Milan Kiripolský, Bartolomej Gernát,Viliam Gruska. Dô- ležitým vzdelávaním folklórnych skupín bolo odborné hodnotenie ich programov. Porota často veľmi prísne rozobrala všetky nedostatky, navrhla a po- radila, čo by mali skupiny vo svojich programoch upraviť alebo zmeniť, aby sa zachovala a nestratila autenticita. FS Kýčera z Ochodnice vystúpila na domácej pôde, niekedy súťažne, ino- kedy pre radosť návštevníkov a priaznivcov folklóru až 38-krát, najviac zo všet- kých folklórnych skupín. V roku 1981 sa v spoločnom programe nazvanom „Kysuce, ich ľud a jeho kul- túra“ predstavilo 18 folklórnych skupín na Podpolianskych slávnostiach v Detve. Réžiu programu mal Viliam Gruska, odbornými spolupracovníkmi režiséra boli Valéria Marákyová a Leopold Kulich. Režisérmi hlavných programov festivalu boli okrem Viliama Grusku aj Valéria Marákyová, Marián Pavčík, Mária Ďurošková, Peter Bytčánek, Ľuba Pavlovičová-Baková. 14

15

Vpravo: Folklórna skupina Rudina Scénická freska nazvaná „Láska, bieda a smiech Kysúc“, ktorej námet, scenár Folklórna skupina Nevädza, Korňa a réžiu pripravil Viliam Gruska z rozmanitých prejavov tradičnej ľudovej kultúry, jej premien a foriem súčasnosti, mala premiéru na 20. ročníku FF Ochodnica Folklórna skupina Jedľovina, v roku 1992. Účinkovalo v nej 296 členov folklórnych skupín zo 14 obcí nášho Kysucké Nové Mesto regiónu. Program bol úspešne reprízovaný na Folklórnom festivale v Detve aj na slávnostnom otvorení 25. Palárikovej Rakovej, celoslovenskej súťažnej prehliadke 16 ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej drama- tickej tvorby v Dome kultúry v Čadci. Ďalšia scénická freska „Pamäť Kysúc“ k 750. výročiu prvej písomnej zmienky o Kysuciach bola súčasťou hlavného programu v roku 1994. Na námete, scenári a dramaturgii sa podieľali Rudolf Gerát a Katarína Šulganová. Réžisérom bol Ján Kasaj. Účinkovali v nej divadelníci zo súboru J. Palárika Čadca, divadelníci z obce Raková a Ivan Gajdičiar z Turzovky. Na čele sprievodu účinkujúcich obcou Ochodnica, ktorý nechýbal ani na jednom ročníku, vždy vyhrávala domáca Dychová hudba Ochodničanka, ktorú dlhé roky viedol František Tichý z Kysuckého Nového Mesta. Hlavný program festivalu bol často obohatený vystúpeniami hosťujúcich skupín: Jedľovina z Kysuckého Nového Mesta, Drevár z Krásna nad Kysucou, Ky- sučan z  Čadce, DFS Kelčovan, Svrčinka zo Svrčinovca, Korňanček z  Korne, Juzyna z  Poľska, Nábrežníček z  Kysuckého Nového Mesta, Vreteno Kysač zo Srbska (vtedajšej Juhoslávie), Grojcowiane z Poľska, Grunik z Ostravíc, Ostravička z Frýdku-Místku, Oprášené krpce zo Žiliny. Veľký úspech mávali aj sprievodné podujatia, najmä vystúpenie husľového virtuóza Petra Michalicu v kostole v Ochodnici, výstavy prác ľudových rezbárov Kysúc, ukážky pletenia prútených košíkov Jozefa Jaroša z Olešnej.

17

18

Pozoruhodným rozprávačským prejavom vždy zaujali divákov: Jus- tína Gáborová z Ochodnice, Štefan Markuljak z Oščadnice, Pavol Capek zo Ska- litého, Adam Chvastek z Riečnice, Oskár Dubovický zo Starej Bystrice. Úspešní sólisti – speváci: Anna Vavríková Ochodnica, Viera Gacíková Ochodnica, Anna Mravcová Staškov, Anna Jedináková Zborov nad Bystricou, Anna Hurinová Staškov, Elena Holáňová Kysucký Lieskovec, Jozefína Kapitulči- nová Horný Vadičov, Jozef Koňušík Zborov nad Bysticou, Terézia Stráňavská Čadca. Duo – speváci: Terézia Staníková a Antónia Korená Turzovka, Mária a Pavol Jurgovci Čadca, Anna Kožáková a Anna Kajanková Staškov, Mária Cenigová a Mária Krňáková Čadca, Žofia Kubaščiková a Jozefína Kapitulčíková Horný Va- dičov. Inštrumentalisti: Matej Kopták Ochodnica,Adam Chvastek Riečnica, Mária Osobnosť kysuckej kultúry, Starobystričan Oskár Dubovický, vystúpil na festivale ako Kaválková Turzovka, Bartolomej Gernát Turzovka, Dušan Kasák Nová Bystrica, Pavlína Sekerková Dlhá nad Kysucou, Ondrej Jantoš Zborov nad Bystricou, Fran- rozprávač tišek Kocifaj Zborov nad Bystricou, Mária Palúchová Dunajov, Milan Kasaj Krásno nad Kysucou, Vlasta Mudríková Skalité, Miloš Mariak Čadca. Veľkým prínosom a oživením programovej časti festivalu boli vystúpenia ľudových hudieb: Gašpara Urbaníka z  Horného Vadičova, Kamila Urbaníka z Dolného Vadičova, Novej Bystrice a Ľudovej hudby Kysučan z Čadce. Spoločný záujem o folklór spojil aj niektorých mladých a vznikali folklórne Vľavo: Viaceré folklórne skupiny v programe Láska, bieda a smiech Kysúc „ochodnické“ manželstvá. V scénických svadbách sa zaľúbencom hralo ľahšie, lebo lásku už nemuseli predstierať. 19

Píšťalkár Milan Kasaj Justína Gáborová, rozprávačka, ochotnícka Štefan Markuliak (FSk Dedovka Oščadnica) z Krásna nad Kysucou herečka, výborná speváčka Folklórnej sa predstavil aj ako rozprávač, príbeh skupiny Kýčera, Ochodnica rozprával tak presvedčivo, že sa 20 nedalo neveriť mu.

Veľa rokov festival zaznamenával na fotografiách a  filmoch Ochodničan Pavol Capek zo Skalitého na javisko v Ochodnici vždy priniesol za hrsť vtipov Michal Tarčák. Z jeho dokumentárnej tvorby sa žiaľ nezachovalo takmer nič. Odborní pracovníci – metodici pre folklór Okresného osvetového, neskôr Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci – Soňa Kocúrková, Valéria Marákyová, Helena Marťáková, Darina Hnidková, Tomáš Mikolaj, Mária Sadleková, Katarína Borisová, Iveta Buková-Štětinová a Erika Šuranská. Konferenciéri – Milan Gacík, Magdaléna Hacková, Miroslav Ďurica, Justína Gáborová, Katarína Šulganová, Katarína Borisová, Zuzana Zuzčáková-Gacíková. FF Ochodnica sa nekonal v  roku 2020 a  2021 z  dôvodu pandémie Covid-19. Autorkou názvu hlavného programu 50. ročníka FF Ochodnica „Na fšecko je pesnička“ je speváčka ľudových piesní Helena Zahradníková. Autorom scenára a režisérom programu je Rudolf Kužma. Moderátorkou je Zuzana Zuzčáková- Gacíková. Členovia odbornej poroty – Pavol Kužma, Helena Zahradníková a Bartolomej Gernát 21

„Ak si pieseň, Je až neuveriteľné, koľko vzácnych zvykov, obradov a piesní uviedli do scénic- zvyk a jazyk kej podoby folklórne skupiny počas histórie trvania tohto festivalu. Sú sve- zabudnete, čím ste dectvom pracovitosti, húževnatosti, životnej múdrosti a duševnej sily kysuc- boli dosiaľ, tým kého ľudu. K uvedeniu programu bolo treba skúmať, hľadať, objavovať ľudové byť prestanete! “ piesne, zvyky a potom ešte spracovať do scénickej podoby. Tak ako z folklórnych skupín niektorí členovia odchádzali, zároveň prichádzali noví.V niektorých sku- Ján Chalupka pinách sa vystriedali aj ich vedúci. Prirodzený generačný vývoj. V minulosti boli zriaďovateľmi folklórnych skupín poväčšine miestne kultúrne strediská, zriadené Vpravo: Keď spievali chlapi v každej obci Kysúc. z Folklórnej skupiny Ozvena z Čierneho, bol to krásny zážitok. Folklórna skupina Ozvena Čierne – rok založenia 1978 – Žatva, Dria- panie peria, Kopanie zemiakov, Čorňanska svadžba, Kosenie sena, Odchod re- grútov na vojnu. Vedúce – Agnesa Čanecká, Božena Budošová. Folklórna skupina Dolný Vadičov – rok založenia 1959 – Krstiny, Svadba, Priadky, Posedenie u susedy, Bielenie a gúľanie plátna, Lucie, Čepčenie nevesty. Vedúci – Július Vnuk, Júlia Gajdošová. Folklórna skupina Dunajov – rok založenia 1978 – Trepanie a česanie ľanu, Čechranie a krempľovanie vlny, Vianočná večera, Príprava svadobného venca a kytiek, Vyžíňanie trávy v rubani, Zbieranie malín. Vedúca – Vincka Bro- deková. Folklórna skupina Vajčovci Horný Vadičov – rok založenia 1973 – Svadobné zvyky z Vajčova, Šibačky, Stavanie májov, Regrúti, Robenie holovnice, Po šabliach a volenie hlásnika, Fašiangy. Vedúci – Veronika Hoštáková, Kamil Urbaník. Folklórna skupina Klokočov – rok založenia 1978 – Pašče še kravičky, Vianočný večer, Zdobenie vajíčok pred Veľkou nocou.Vedúci – Milan Kapusniak, Anežka Kapusniaková, Daniela Michalisková. 22

23

24

Folklórna skupina Nevädza Korňa – rok založenia 1983 – Svadobné Ženy a muži z FSk Vrabčiar, Krásno nad Kysucou zvyky, Čepčenie nevesty, Jánske ohne.Vedúci – Irena a Vladimír Šufliarskí, Mária Belková. Vľavo: Folklórna skupina Vajčovci Folklórna skupina Vrabčiar Krásno nad Kysucou – rok zalo- ženia 1957 – Zimný večer, Jánske ohne, Sadenie zemiakov, U košikára, Dlávenie kapusty, Odchod do Ameriky. Vedúci – Leopold Kulich, Marián Pavčík, Milan Kasaj, Anna Ďuranová, Viera Korhelíková. Folklórna skupina Kysucké Nové Mesto – rok založenia 1984 – Na lúkach, Posedenie u tetky kmotry, Medovníček, Na páračkách. Vedúce – Ka- tarína Jakubíková, Erika Mičkyová. Folklórna skupina Kysucký Lieskovec – rok založenia 1970 – Svadba, Krížová polka, Zbojnícky tanec, Veľká noc – oblievačky, Mlátenie, Fa- šiangy, Maškary, Jánske ohne. Vedúca – Viera Masaryková. Folklórna skupina Makovanka Makov – rok založenia 1970 – o jej vznik sa zaslúžili Milan Salašek,Vilma Bugalová, Ján Prišigen – Dožinky, Sušenie sena na spoločných lúkach, Svadobné zvyky, Pečenie a zrod chleba, Sadenie ze- miakov,Vrchárske piesne, Makovské Vianoce, Zakopávanie zbožia.Vedúce – Júlia Masnicová, Janka Petrovičová. Folklórna skupina Nová Bystrica – rok založenia 1977 – Krstiny, Svadobné zvyky. Vedúci – Ján Jančula. Folklórna skupina Skalité – rok založenia 1972 – Svadba, Turoni, Lucia, Ostatky, Burkot, Dlávenie kapusty, Driapanie peria, Kosenie sena, Svätojánske ohne, Pytačky, Spracovanie ľanu, Postav dom. Vedúca – Jozefa Gonščáková. z Horného Vadičova vynikala temperamentom, spontánnou veselosťou a originálnymi nápadmi, v popredí Kamil Urbaník a Stanislav Urbaník 25

Folklórna skupina Svrčinka, Svrčinovec, Folklórna skupina Kýčera Ochodnica – rok založenia 1972 – Zme- v kolíske leží bábätko Romanko, synček jednej z členiek tanie lístia, Kosenie trávy, Rúbanie dreva, Koliby, Sená,Viatie zbožia, Sadenie a ko- panie zemiakov, Mlátenie zbožia, Svadobné zvyky, Veľká noc, Regrúti, Priadky, Folklórna skupina Zborovanka, Krstiny, Drápanie peria, Vynášanie moreny, Chodenie po moju, Trepanie ľanu, Zborov nad Bystricou Pranie na potoku. Vedúci – Mária Ďurošková, Anna Vavríková, Marián Vloček, Anna Ďuratná, Andrej Ďuratný. Folklórna skupina Vígľašanka Olešná – rok založenia 1989 – Na šiškách, Pasenie kráv, Na sv. Jána, Na pánskom, Drápanie peria, Od Kataríny do Vianoc, Pred svadbou, Žitečko, žitko. Vedúce – Anna Hurinová, Soňa Šedivá, Vincka Jarošová, Emília Jarošová, Terézia Škulavíková. Folklórna skupina Dedovanka Oščadnica – jedna z najstarších sku- pín vznikla v roku 1956 zásluhou Márie a Štefana Markuliakovcov,Anny Kozovej, Anny Koperovej, Anny Špalkovej, Márie Vojtušovej, Martina Bernáta, Jozefy Ko- perovej. Po čase odmlky skupina obnovila svoju činnosť v roku 1972. Dnešný názov vznikol na návrh nových členov v roku 2003. Pásma – Od Ondreja do Lucie, Mlátenie, Svadobné zvyky v Oščadnici, Dojenie kráv, Pri šopách, Pasenie koní, Dožinky. Vedúci – Karol Poláček, Agnesa Priehodová, Mgr. Veronika Ma- čuhová. Folklórna skupina Rudina – rok založenia 1973 – Vyžínanie, Pranie na potoku, Žehnanie ozimín, Prednovek,V pánskej hore, Krštenie, Jarné zvyky, Mo- rena, Chodenie dievčat s bahniatkami, Šibačky, Obchádzanie chotára na Veľký piatok s rapkáčmi, Na Jána, Vyháňanie dobytka na pašu, Rozlúčka s dievoctvom, Odobierka nevesty,Vítanie nevesty, Ondrejovské zvyky, Fašiangy.Vedúce – Zlatica Majtanová, Marta Kupková, Miroslava Ščambová. Táto úspešná FS zanikla v roku 2009. 26

Zo spoločného vystúnie viacerých skupín v programe Láska, bieda a smiech Kysúc 27

Folklórna skupina Rudina 28

Folklórna skupina Staškovanka Staškov – rok založenia 1974 – Vy- Na Zlaticu Majtánovú, vedúcu Folklórnej skupiny Rudina, háňanie kráv na Juriho,Vyžíňanie trávy, Svätojánsky večer, Súkanie porvesiel, Po- chovávanie basy, Odpoludnie na humne, U susedy, Na priedomí, Na sobáš, Od si dodnes spomíname ako na Lucie do Vilije, Štedrý večer, Traja králi, Váľanie mája, Veľkonočné zdobenie. zanietenú folkloristku, ktorá každé Vedúce – Anna Hurinová, Mária Kaličáková, Marta Vahančíková, Jarmila Hrtú- vystúpenie pripravovala na vysokej sová, Vincka Jarošová, Martina Páleníková. úrovni. Folklórna skupina Polianka Stará Bystrica – rok založenia 1975 29 – Bystrická svadba, Vyháňanie statku na pašu, Krstiny, Vianočné zvyky, Jánske zvyky, Sušenie sena, Fašiangy, Po rokoch doma, Na bačovisku. Vedúci – Oskár Dubovický, Sidónia Repáňová, Mária Kováčová, Pavol Bartek. Folklórna skupina Svrčinka Svrčinovec – rok založenia 1972 – Fa- šiangy, Pasenie kráv, Čepčenie nevesty, Rozlúčka s regrútom, Krstiny, Jánske zvyky, O zbojníkovi Jánošíkovi, Vianočné a novoročné koledovanie. Vedúci – Pavol On- drišík,Veronika Ondrišíková,Anton Šotkovský, Milota Ondrišíková, Eva Poláčková. Folklórna skupina Vysočanka Vysoká nad Kysucou – rok za- loženia 2003 – Pred svadbou, Kopačky, Na Jána, Hojačky, Pri potoku, Hrabačky, Vykopávanie zemiakov, Drapačky, Pochovávanie basy, Čepčenie. Vedúca – Anna Vrbinárová. Folklórna skupina Zborovanka Zborov nad Bystricou – rok založenia 1976 – Obchôdzka s turoňom, Pochovávanie basy, Kosenie trávy, Zbo- rovská svadba, Regrúti, Driapanie peria, Hľadanie prístrešia svätej rodiny. Ve- dúca – Eva Válková. Folklórna skupina Dolinka Nová Bystrica – rok založenia 2008 – Mútenie mlieka, Krájanie zemiakov. Vedúca – Elena Jančulová. Ženská folklórna skupina Turzovanka Turzovka – rok založenia 2003 – Na svätého Jána, Hrabanie sena, Na boroach, Jánska noc má čarovnú moc, Na kermaši. Vedúca – Helena Fulierová.

Záverečný obraz programu Láska, bieda a smiech Kysúc 30

Takto si spomínam na pani Máriu Ďuroškovú Mária Ďurošková Zažil som ju v jej životnom, pracovnom a osobnostnom nasadení už ako tre- tiak základnej školy, keď ma spolu s našou divadelnou partiou cepovala na dos- kách znamenajúcich svet. Pod jej vedením sme sa viackrát stali víťazmi okresných súťaží a v roku 1976 ako gymnazista som bol členom skupiny, ktorá úspešne re- prezentovala obec, okres aj kraj na celoslovenskej súťaži v Modre. V roku 1972 založila folklórnu skupinu a bola protagonistkou prvého ročníka folklórneho festivalu. Dala mi dôveru a tak som ho na ochodnickom amfiteátri, na ktorého výstavbe mala najväčšiu zásluhu, desať rokov aj moderoval. Aj vďaka nej som poznal veľa dobrých, múdrych a talentovaných ľudí, ktorí podobne ako ona sama dokázali dať Ochodnici pečať nielen kultúrnej, ale aj všestranne sa roz- víjajúcej obce. Keď sa v roku 1990 stala starostkou obce, naplno sa ukázal jej príznačný tem- perament nepoznajúci slovíčko nedá sa, urobíme to neskôr a podobne. Patrila medzi tých, o ktorých sa hovorí, že ich vyvedieš dvermi a oni sa vrátia cez okno a vôbec im neprekáža, keď si to musia zopakovať, aby dosiahli svoj cieľ. Tých úžasných momentov s ňou sme všetci, ktorí ju dôvernejšie poznali, zažili veľa.A všetci môžu potvrdiť, že táto vyštudovaná a pôvodným povolaním učiteľka, neskôr osvetárka, organizátorka kultúrneho a spoločenského života Ochodnice, ale aj Kysúc, riaditeľka kultúrneho strediska, ale aj starostka obce Ochodnica by bola pre svoju rodnú obec stále veľkým prínosom svojou neúnavnou pozitívnou aktivitou. Už však nie je medzi nami. Odišla skôr ako stihla dokončiť ešte veľa svojich plánov. Česť Vašej pamiatke! Za mnohé som Vám vďačný a len v dobrom na Vás spo- mínajúci Milan Gacík, Ochodnica 31

Zo spomienok účinkujúcich „Ach Bože, Anna Mravcová, Staškov: Na folklórny festival do Ochodnice sme cho- prebože, stala še dievali veľmi radi. Účinkovala som tam nielen ako členka úspešnej folklórnej sku- premena, za piny Staškovanka, ale aj ako sólistka. Keď som raz vyšla na javisko a chystala sa žeľeny venček spievať, diváci z hľadiska zakričali, aby som im zaspievala pesničku „Ach beda mi šatečka beľena.“ prebeda mi, šak s´m še žle vydala...“ Potešilo ma, že si ma ako speváčku pamätali. V spomienkach mi utkvelo, ako sme v začiatkoch festivalu nemohli vo svojich Ľudová pieseň zo Staškova programoch používať žiadne náboženské zvyky, či pozdravy, ktoré boli súčasťou nášho života. Nemohli sme sa v programe „Štedrý večer“ ani len prežehnať pri Vianočnej večeri.V tomto smere to bola pre nás zložitá doba. Napriek tomu bolo v Ochodnici vždy veselo. Radi sme spievali. Piesne, čo nás naučili naše mamy a babky, sme mohli odovzdávať ďalej. Verím, že toto posolstvo zostane aj naďalej hlavným zmyslom festivalu v Ochodnici. Anna Vavríková, Ochodnica: Spievať som začala v školskom spevác- kom zbore. Potom sme ako mladé dievčatá vytvorili skupinu a chodili sme účin- kovať na občianske obrady a pri rôznych príležitostiach v dedine. Postupne sa k nám pridalo zopár mužov. Medzi nimi som si aj ja našla toho svojho, takže sme vlastne „folklórne manželstvo“. Každý začiatok je ťažký a tak to bolo aj v našej folklórnej skupine. Nemali sme kroje, požičiavali sme si ich po dedine. A o krpcoch sme mohli iba snívať. Postupne sme si kroje dali ušiť na vlastné ná- klady. Podarilo sa nám nacvičiť 22 programových pásiem so zvykmi a piesňami z Ochodnice. Naše vystúpenia mávali veľký úspech, chodievali sme na rôzne sú- 32

ťaže, celoslovenské (Rimavská Sobota), celoštátne (Jindřichuv Hradec) aj do iných „Šak še jo ľen miest. Boli sme dobrá partia, rozumeli sme si napriek tomu, že v skupine boli bojim, až še cela skoro všetky vekové kategórie. Veľmi ma teší, že teraz vedie folklórnu skupinu trašem, že še jo môj vnuk Andrej a že sa rozrástla, má 35 členov. Je to už naozaj veľký kolektív. nevydom, že jo Často účinkujeme v Skanzene v Martine. Folklórny festival v našej obci Ochod- krafky pašem...“ nica zostane pre nás vždy prioritou. Je naším veľkým a úprimným želaním, aby sa naďalej rozvíjal. Nielen preto, že spev je stále moja veľká radosť, ale hlavne Ľudová pieseň zo Staškova preto, že piesne a spev sú súčasťou života Kysučanov. Helena Marťaková, Čadca: K tradičnej ľudovej kultúre som mala veľmi blízko už od detstva.Vyrastala som v Zákopčí, bývali sme v pľaci u Cabuka v malej dreveničke, bolo to skoro ako v skanzene. Keď sa začínali jarné práce, ľudia pri robote spievali. Krásne piesne sa ozývali zo všetkých políčok. Takto to bolo počas celého roka, v zime sa spievalo doma v rodinách alebo so susedmi. Veľa rokov som bola členkou Folklórneho súboru Kysučan v Čadci, kde sa moja láska k ľu- dovej kultúre ešte umocnila. Keď som v Okresnom osvetovom stredisku v Čadci pracovala na úseku folklóru, opäť ma napĺňalo všetko, čo som mala rada. Pocho- dila som všetky dediny, kde bola folklórna skupina. Kontakt s ľuďmi, ktorí svoj voľný čas venovali ľudovým piesňam, zvykom, tradíciám, bol pre mňa veľmi vzácny. Vždy som obdivovala lásku s akou pripravovali svoje programové vystú- penia a ako veľmi všetkým záležalo na tom, aby to vzácne a krásne po našich predkoch neupadlo do zabudnutia, ale aby žilo v ďalších generáciách. Dúfam, že to bude tak aj naďalej. Folklórny festival v Ochodnici je veľkou motiváciou pre folkloristov regiónu Kysúc. 33

Kamil Urbaník: „Folklórna skupina „Vajčovci“ je moja srdcovka.“ Ako vlastne začala fungovať? V Hornom Vadičove, určite tak, ako v iných obciach Kysúc, sme radi spie- vali.V povojnových časoch sme sa stretli pred nejakým podujatím, pár piesní sme spoločne nacvičili, a potom sme ich zaspievali na obecnom podujatí. V tom čase tento spevácky kolektív viedla Žofia Kubaščíková. Keď vtedajší predseda MNV p. Kačerík dostal príkaz „zhora“, aby sme aj v našej dedine založili folklórnu skupinu, o zháňanie spevákov a hudobníkov z dediny sa postarala už spomínaná Žofia Kubaščíková a Viera Káčeríková, manželka predsedu MNV, ktorá napokon folklórnu skupinu aj nejaký čas viedla. Takže už v roku 1993 sme účinkovali na festivale v Ochodnici so „Svadobnými zvykmi z Vajčova“. Na čo si v súvislosti s účinkovaním na FF Ochodnica rád spomínaš? Napríklad na sprievod obcou Ochodnica, ktorý bol plný spevu, hudby, radosti. Obyvatelia obce naň už čakali, okná v domoch mali vyzdobené vy- šívanými obrusmi, tkanými kobercami. Ľudia stáli pri ceste alebo vo dvore, kývali nám z okna a nadšene nás pozdravovali. Cítili sme ich spontánnu ra- dosť a srdečnosť s akou nás vítali. Žila tým celá dedina. Rád si spomínam aj na „prezliekáreň“ za amfiteátrom v Ochodnici. Tam bola vždy neopakova- teľná atmosféra. Každá skupina doniesla domáce dobroty: buchty, „ka- chličky“, korbáčiky, domáci chleba, klobásky a nikdy nechýbala ani fľaštička na posilnenie. Navzájom sme sa núkali, častovali, rozprávali zážitky, vtipy, srandy.Vznikli tam mnohé priateľstvá, niekedy aj dohody o spolupráci občas aj takej, ktorá sa netýkala folklóru. Ale keď išlo o súťažné vystúpenie, tam už vládla zdravá rivalita. A srandy išli bokom. 34

Ako ste získavali piesne a obyčaje svojej obce? „Opila som sa boh Keďže som to pre našu folklórnu skupinu robil ja, musím povedať, že to vôbec vie kde, ktože ma nebolo jednoduché. Piesne a zvyky si pamätali iba niektorí starí ľudia, ktorí však domov povedie. niekedy ani nechceli o nich hovoriť, a už vôbec nie nejakú pesničku zaspievať. Doviedol by ma Najskôr som sa musel s každým jedným skamarátiť, doniesol som fľaštičku, po- cudzí chlap, pýtal pýtal sa na roľu, sená, úrodu a až po viacerých štamperlíkoch som sa mohol ko- nečne dostať k tomu, prečo som vlastne za nimi prišiel. Niekedy som z nich by za to veľký informácie musel ťahať, ako sa hovorí, „ako z chlpatej deky“. Ale podarilo sa plat...“ a vďaka mojim získaným poznatkom sme nacvičili veľa zaujímavých a hlavne au- tentických programových pásiem. Ľudová pieseň Prezraď nám niečo zo svojho súkromia... z Horného Vadičova Moja manželka sa narodila v Lutišiach. Keď sme pásli kravy, stretávali sme sa s nimi na pomedzí. Ako mládenci sme do Lutíš chodievali na tanečné zábavy. V prestávkach, keď nehrala hudba, spievali sme raz my mládenci sediaci pri sto- loch, potom dievčatá v inej časti miestnosti. Boli to také spevácke prekáračky. Ona bola v tom dievčenskom kolektíve „predničkou“ a hneď mi padla do oka, zobrali sme sa po roku a pol randenia. Po pôrode našich dvoch detí sa stala člen- kou našej folklórnej skupiny Vajčovci. Máš ešte nejaký výnimočný zážitok z Ochodnice? Šiesty ročník sa konal 18.júna 1978. Moja manželka bola v pôrodnici a ja na festivale v Ochodnici. Bol som napätý a nervózny, stáli sme už pred pódiom pri- pravení na vystúpenie, keď som sa dozvedel, že sa nám narodil syn. Bežal som zhora, strednou uličkou medzi divákmi s dvoma fľaškami v ruke a vykrikoval: „Ja mám syna, teraz sa narodil. Mááááááám syna!!!“ Ponalieval som niektorým divákom a mohli sme konečne začať účinkovať. Takto som zdržal hlavný program. Ale nikto nebol nahnevaný, celé hľadisko sa tešilo so mnou. Vtedy som sa ani ne- nazdal, že syn bude kráčať v mojich šľapajách. Už v roku 1994 sme v programe, kde hral v ľudovej hudbe, účinkovali s manželkou ako tanečníci. V súčasnosti je predníkom ľudovej hudby „Spod Ľadonhory“. 35

„Nepudžem du Helena Fulierová, Turzovka: domku až kolo „Pieseň je pre nás chlebom a soľou života.“ p’ndžalku, mom dobreho muža, V podaní folklórnej skupiny Turzovanka sa diváci prvý raz započúvali do na- šich piesní „Pojma, že m´ pojma, Hore slnko, hore..., Keč s´m b´la mladá“ v roku pradže mi 2006 na 34. ročníku tohto výnimočného festivalu. Každý rok bol iný, neopakova- kudželku“ teľný. Podnecoval nás k aktívnej činnosti, bol inšpiráciou, studnicou energie, zdro- jom informácií o tradíciach v iných oblastiach regiónu Kysúc, ktoré vôbec nie sú Ľudová pieseň z Turzovky rovnaké. Na Folklórnom festivale v Ochodnici sme spoznali folklórne skupiny, súbory, ľudové hudby a interpretov z celých Kysúc. Vládla tam vždy atmosféra Vpravo: Ženská folklórna skupina priateľstva, srdečnosti a vzájomnej spolupráce ľudí, ktorých spája láska a úcta Turzovanka, Turzovka k folklóru. Zažili sme aj úspechy, keď sme na základe odbornej poroty postúpili na vý- znamnú súťaž folklórnych skupín „Nositelia tradícií“. Čo popriať ďalším ročníkom? Aby sa naďalej rozvíjali a propagovali odkazy našich predkov ešte veľa rokov, a tak odovzdávali bohatstvo ukryté vo zvykoch nášho ľudu ďalším generáciám. Nesmierne bohatstvo ukryté v ľudovej kultúre nášho regiónu pretrvá veky a to len vďaka talentovaným a obetavým Kysučanom, ktorí svoj voľný čas zasvätili uchovávaniu a prezentácii zvykov, tradícií, tancov i piesní svojich starých otcov a materí. 36

37

„Od piva ma bru- Andrej Ďuratný, vedúci FS Kýčera z Ochodnice, ktorá je najpo- cho bolí a od vína hlava, napijem sa četnejšou skupinou na Kysuciach, mi na otázku, ako sa mu darí získavať pre prácu páleného a hned’ v oblasti folklóru najmä mladých, povedal:„Aj naša skupina mala veľký generačný budem zdravá.“ problém. Zdalo sa, že ju už ani nedokážeme obnoviť. Keď moja starká (Anna Va- vríková) prestala skupinu viesť, povedal som, že to skúsim ja. Odmalička som vy- Ľudová pieseň z Ochodnice rastal s piesňami. V našej rodine bolo zvykom spievať doma, aj na roli, nijaká rodinná udalosť sa nezaobišla bez spevu. K folklóru mám srdečný vzťah. Záležalo mi na pokračovaní činnosti FS, preto som oslovil dievčatá zo súboru mladých speváčok, aby si prišli zaspievať s nami. Prišli, zaspievali a zostali. Často priviedli aj ďalšie kamarátky. Tak sme sa postupne začali rozrastať. Nácviky mávame pra- videlne každý štvrtok v týždni. V lete skúšame v amfiteátri a v zime na obecnom úrade. Ak nacvičujeme choreografie, skúšame na javisku v kultúrnom dome“. Keďže Andrej je milý, šarmantný a sympatický mladý muž, vôbec sa dievčatám nečudujem, že do folklórnej skupiny Kýčera chodia radi. Pavol Pánis, folklorista a muzikant, Čadca: Pre mňa 50. výročie tohto významného výročia znamená návrat do obdobia, kedy folklór aktívne žil. V Ochodnici sa folklórne skupiny mali možnosť navzájom spoznať, vidieť zvyky a počuť piesne z rôznych oblastí nášho regiónu, ale hlavne zachovávali tradičnú ľudovú kultúru našich predkov. Verím, že festival naberie druhý dych a úspešne vykročí do ďalšieho polstoročia. 38

Spomíname na tých, ktorí nás predišli do večnosti Život je nevyspytateľný a na tom „druhom brehu“ sa človek môže ocitnúť zo dňa na deň. Nám tu na zemi ostáva len spomínať a veriť, že sa na nás zhora pozerajú a pomáhajú. S úctou a láskou si spomíname na tých, ktorí založili a rozvíjali Folklórny festival v Ochodnici a ktorí mu dlhé roky ve- novali veľkú časť svojho života, umu a talentu. Zanechali po sebe nezmazateľnú stopu. Takými boli: Mária Ďurošková Ochodnica, Justína Gáborová Ochodnica, Miroslav Gav- las Ochodnica, Michal Turčak Ochodnica, Zlatica Majtánová Rudina, Leopold Kulich Krásno nad Kysucou, Oskár Dubovický Stará Bystrica, Pavol Ondrišík, Viera Ondrišíková Svrčinovec, MUDr. Marián Pavčík Krásno nad Kysucou, Anna Hurinová Olešná, Anna Švábiková Kysucký Lieskovec, PhDr. Milan Ki- ripolský Martin, Mgr. Mária Húšťavová Čadca, Mária a Pavol Jurgovci Čadca, Jozef Murín Krásno nad Kysucou, Bartolomej Gernát Turzovka, Anton Vrábel Čadca, Mária Palúchová Dunajov, Štefan Markuliak Oščadnica, Ing. Vladimír Gruska Bratislava. 39

Folklórna skupina Staškovanka, Staškov 40

Folklórna skupina 41 Vajčovci

Pamätnicou k 50. výročiu Folklórneho festivalu Ochodnica si pripomíname jubileum tohto významného podujatia. Pri jej zo- stavovaní sme vychádzali zo všetkých dostupných materiálov – kroniky obce Ochodnica, archívu Kysuckého kultúrneho stre- diska v Čadci a zo spomienok ľudí, ktorí sa podieľali na jeho vzniku a rozvoji. Ak sme niekoho nespomenuli, nebol to úmysel. Aj tak sa však ospravedlňujeme. „ Čadca, 2022 Pamätnica k 50. výročiu Folklórneho festivalu Ochodnica, 2. – 3. júla 2022 Realizované s finančnou podporou Žilinského samosprávneho kraja Vydalo Kysucké kultúrne stredisko v Čadci a obec Ochodnica Zodpovedná: PhDr. Silvia Kajanková Zostavila: Magdaléna Hacková Foto: Filip Lašut, archív KKS v Čadci, archív obce Ochodnica Grafické spracovanie a tlač: Artpress Náklad: 500 ks 42