2023-3

ARTOSročnîk XIX. 1 Euro 3 /2023

A RTOS 3 / 2023 1. otvor Google Play 2. nainštaluj ČASOPÍS ARTOS UŽ I V DIGITALŇIJ PODOBI Rusíňska organizacija O.Z. molody.Rusyny nukať okrim webovoj storonky i svoju mobilovu aplikaciju. Tota mobilova aplikacija tyž nese nazvu molody.Rusyny a može sobi jej každyj sťahnutí do svo- joho mobilu čerez Google play (ponuka aplikacij pro mobilny telefony z operačnov sistemov Android) a App Store (ponuka aplikacij pro telefony z operačnov sistemov iOS). Čerez totu aplikaciju je možne sja ďistatí i ku di- gitalňij verziji časopisu Artos, peresmotrítí vybrany častí z dakotrych staršych ričníkiv i objidnatí sobi novy. Časopís Artos na cilyj rik je od te- per' možne objidnatí sobi v dvoch varijantach. Drukovana verzija časopísu vjedno z digitalnov verzijov stojiť 5- € na cilyj rik a pro tych, kotrym bude stačití digitalna verzija, je možnosť objidnatí peredplatne na cilyj rik za 4- €. Taksamo v aplikaciji je rozpísanyj postup jak sobi novyj Artos v digi- talňij podobi možete objidnatí. Spomjanutu aplikaciju vytvorív pan Inž. Petro Jarinčik, za što mu na- ša redakcija serdečno ďakuje. 3. kliknîj 4. vyber si čislo 5. čitaj 2

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA ČAS VAKACIJ I ODDYCHU Dňi, kotry nas čekajuť majuť kotry ťi Boh príhotovív je už ťažše. A svoju atmosferu. Ona nam zato vsjahdy de ideš znaj, že Hospoď prínošať ľito, vakaciji, dovolenky i Boh je z tobov.“ Ne zabuďme zato, putovaňa. A choc' toty dňi suť samy že mame bytí avtentičnyma christi- o sobi krasny, kiď jich chočeme spo- janamí, kotry svidčať o žyvim Bohu kojno perežytí musíme sobi jich i vsjahdy de ideme i de koho nav- dobrí naplanovatí. ščivíme. Isus Christos po peršij mi- Vekšyna z nas už znať de v ľiťi pi- sijňij dorozi poviv svojim učeníkam: deme. Dachto choče ití ku voďi, „Poďte lem samy na puste misce i dachto do prírody, dachto aktivno dakus sobi odpočiňte“ (Mk 6,31). športuje no naistno suť i taky, kotry Toto misce odpočinku nam nukať oddychujuť čerez ňič nerobľiňa. Cer'kov a to suť putovaňa na odpus- Naša vonkašňa doroha je jasna. No tovy miscja. Našy oazy pokoja i mo- je i vnutrišňa doroha? Jeden sered- lítvy, de i našy predkove hľadalí spo- ňovikyj filozof poviv: „Čoloviče vojď kij, poťichu i sílu do žyvota. Ne znalí do sebe, bo kamiň muderciv ne tre- sobi predstavítí ľito i vakaciji bez ba hľadatí putovaňom po čudžich tych odpustovych misc' a jich kroky krajinach.“ Čas vakacij perejde a bylí naprjameny konkretno tam. Ku mnohy ľude sja vertajuť domiv ne- takym duchovnym oazam naležať zaspokojeny i smutny. Prošto? Bo Krasnyj Brid, Bukova Hirka, Levo- jich dorohy bylí lem vonkašňi, no ča, Ľutína, Litmanova, Klokočov, aní jedna ne byla vnutrišňa. Filozof Čirč i dalšy. Vsjahdy tam nas čekať prodovžať: „Putuješ vsjahdy, žeby žyvyj Christos, Prečista Ďiva Marija i jes' všytko víďiv. No kiď jes' ne víďiv čas blahodatí pro každoho z nas. Boha, ne víďiv jes' ňič. Ďistatí sja Toto suť miscja, de najdeme Boha, choc'de ne je dnes' problem, no bytí povďačnyj za zažytky i poznaňa, 3

ARTOS 3 / 2023 spokij, ľubov, naďiju i sílu do žyvota. kašňim putovaňom, no i vnutrišňov Nukajuť sja nam toty vakaciji, jak dorohov ku sobi i Christoví. Vyda- vajme žyvotne svidčiňa i buďme čas odpočinku i načer'paňa žyvot- príkladom toho, že z Bohom sja o- noj síly. Ne dovoľme, žeby toty dňi platíť perežytí každyj deň. bylí porožňima, bez našoho Sotvo- ríteľa. Toty dňi naj ne buduť lem von- o. Šimon Gajan, parochija Repejiv – narodív sja 27. 5. 1992 r. v Popraďi. Vyrostav v seľi Vernar'. Osnovnu školu zakončiv v rodňim seľi. Se- redňoškoľsky študija absolvovav v Popraďi na Privatňij seredňij odborňij škoľi jak kuchar'. Na teologičnu fakultu i do svjaščeníc'koj seminariji v Prjašovi nastupív v 2011 r. Na svjaščeníka byv vysvjačenyj vladykom Joanom Babjakom SJ v Ľutíňi 23. 6. 2018 r. V rokach 2018 -2022 byv kaplanom v parochiji Bukivci. Od 2022 r. je parochom v Repejovi. Je ženatyj a vjedno zo svojov paňi Valerijov majuť chlopcja Šimona i ďivočku Mirijam. BYTÍ ŠYRITEĽOM POKOJA Prošto Cer'kov prírachovala ciji z tyma, ku kotrym suť poslany a sv. Kirila i Metoďija za ne choče, žeby oní jim natískovalí rivnocinnych apostolam? Zato bo svoji zvyčaji i osobny požadaňa: bylí šyriteľamí pokoja i ohološalí Bo- „Kiď vas príjmuť v misťi, do kotroho že Car'stvo. Zname, že Christos v príjdete, jidžte, što pered vas daduť i jevanheliju od Luky (10,3-9) posylať vyzdravľajte chvorych, kotry tam simdesjaťoch učeníkiv zo slovamí: suť. Povidajte jim: - Príblížylo sja ku „Smoťte, ja vas posylam jak baran- vam Bože Car'stvo. - “ kiv medži vovkiv.“ A na druhim Sv. Kiril i Metoďij spomjanuty misci hovoríť: „V domi, do kotroho Christovy slova vypovnílí jak naj- vojdete, samoperše povidžte: - Pokij ľipše znalí. Ne sílovalí našym pred- tomu domu! - A kiď tam tody bude kam grec'kyj jazyk, oblečiňa, pís'mo syn pokoju, perejme sja na ňoho vaš aní svoji zvyčaji. Príjalí slavjaňskyj pokij, no kiď ňi, verne sja ku vam. V jazyk i sposob žyvota našych pred- ťim domi sja strímujte a jidžte i píjte z kiv. Jedno što holosílí, bylo Chris- toho, što majuť, bo robitník sobi za- tove jevanhelije i všytko, što ku sluhuje svoju odminu.“ Christos ňomu naležyť. Kiďby svjaty braťa formuje svojich učeníkiv ku toleran- Kiril i Metoďij príšlí ku nam dnes' 4

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA napevno by šyrílí pokij i holosílí by mnoho, bo toto može platítí i v novij Bože slovo medži Rusínamí po ru- roboťi, novim susidstvi abo i v novij síňsky, medži Slovakamí po slovac'- komuniťi. Čitav jem o jedňim afríc'- ky a medži Čechamí po čes'ky. kim naroďi, že ne príjav christijan- stvo, lem zato bo misijonary sja vece Toto všytko naj nam ne bude lem jak na ohološaňa Božoho slova na- príčinov na dajake rozdumovaňa prjamílí sílovatí ľudej jistí ne lem z nad istoričnym kontekstom, no žy- ložkov, no i z vílkov i nožykom. A vot sv. Kirila i Metoďija naj bude v tak namisto toho, žeby šyrílí spokij, peršim rjaďi príkladom i pro dneš- tak šyrílí neporozumľiňa i nezla- ňoho christijana. Znajme, že každa hodu. Namisto dotrímovaňa Bo- časť Svjatoho pís'ma platíť i pro nas, žych zapovidej dozeralí vece na a to ne lem pro liturgičnyj prostor, dotrímovaňa pravíl stolovaňa. no i pro denno-dennyj žyvot. Príklad našych svjatych slavjaň- Posmoťme sobi na príklad zo žy- skych učiteľiv, kotrych sobi prípo- vota, kiď molody manžele, kotry po míname začatkom jula, nas vede ku svaďbi ne majuť de byvatí, príjduť tomu jak bytí šyriteľamí pokoja i žytí ku rodíčam. Moloda nevista ohološateľamí Božoho Car'stva. V choče takoj všytko pominítí od tropari ku ním sja molíme o vzajem- jidžiňa až po zarjadžiňa v obysťu. ne porozumľiňa i zaspokijiňa: Može to robíť v dobrim namiriňu, no chybuje tu ľubov a holovno rozvažlí- „...Bohom prosviščeny Kirile i vosť. A tak príčinov toho može bytí Metoďiju, učiteľi slavjaňskych kra- nepokij i nervozita v rodíňi na dovhy jin, pros'te Vladyku všytkych, naj roky. A stačilo by može lem malo, všytky slavjaňsky narody pidkripíť statí sja „ďivkov“ zo všytkym, što ku v pravdívij viri i vzajemňim poro- pokoju i zlahoďi je potribne. A po- zumľiňu, naj zaspokojiť svit, i spa- dobnych príklaďiv možeme uvestí síť našy dušy.“ o. Milan Jasík 5

ARTOS 3 / 2023 NAŠY NORMALNY ĎITÍ V posľidňim časi ne hodna-m zabytí na toty rečiňa: „Vy z ďitmí bisidujete po rusíňsky? My sja z našyma dohvarjame normalno“. „Čekajte, doraz vam ďití piduť do školky, tam už sja naučať normalno bisidovatí.“ Ne choču kritikovatí. No što kiľko rachunkiv. No v denno-den- sja ňa v tych debatach naj- ňim žyvoťi može každyj z nas doka- vece dotulílo bylo slovo normalne. zatí, že naš jazyk je normalnyj, že bi- Avtomatično jem sja rozpamjatala sidovatí z ďitínov po rusíňsky je tak- na definiciju normalnoho rozdiľiňa samo normalne jak z ňov bisidovatí pravdopodobností iz štatistiky. Je choc' jakym inšym jazykom. A i na typične svojim grafičnym zobraži- publičňim fori, ne lem doma v svojij ňom tzv. gaussovov krívkov, kotra domašňij bezpečňij zoňi. vyhľadať jak dzvin abo jak kalapik Napoleona. V seredíňi je horbok a Rozvažaň nad slovom normalne až calkom na pravim i na ľivim kraju už bylo napísanych mnoho. Ne cho- sja tot horbok znížuje. Značiť, naj- ču sja zadumovatí nad tym, že čom vece sja toho zmistíť pid tot horbok, dakotryj jazyk je rachovanyj za pid kalapík. „normalňišyj“. Holovňiša je tota bi- Slovo normalne mať v naukovim sida, ci bisidijeme ku ďiťam, ku tym konteksťi kus inše značiňa, jak ho malym rozvívajučim sja osobnos- my chosnujeme v denno-denňim žy- ťam, blaho, z ľubvov, z porozumľi- voťi. V nauci ne je take proste do- ňom i z empatijov. kazatí, že sja dašto rjadíť tym nor- malnym rozďiľiňom - treba na to da- Bo možeme barz prosto povistí, že toto, čoho je mnoho, što často ví- díme i čujeme, na toto sobi zvykne- 6

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA me a po časi to rachujeme za nor- chom, kiď sa jim vídíť, že už ne biru- malne. Je každoho osobnov ričov juť. Žeby s'me sja ne vzdavalí i na- jakyj štil vychovy sobi vybere, jaku mahalí učití sja holovno jak komu- bisidu zo svojima ďitmi zaprovadíť i nikovatí z ďitmí, jak peredavatí svo- to v jakim jazyku sja ku ním príhvar- jim ďiťam ľubov, viru, jakostí, no i jať. No kiď dašto praktikujeme lem odnošiňa ku svojim koriňam. Žeby za zapertyma dverjamí, de nas ní- s'me bisidovalí z ďiťmí z porozum- chto čudžij ne čuje, tak totu dorohu ľiňom, z terpelívosťov i išlí jim u všyt- pid tot „normalnyj“ kalapík sobi kim príkladom, holovno vonka na prodovžujeme. publičňim fori. Bo tam to bude na očach i v uchach, tam sja na to prí- Vychova ďitej je barz ťažka robo- vykne i tam toto ďistane štatut nor- ta. V choc'jakim jazyku i choc'jakym malností. Naďijam sja, že tak dajak sposobom. Ó joj, ťiľko raz sobi po- sja nam môže postupno podarítí vim to, že ne biruju i začinam zas' od normalno vychovatí našy ďití. nuly. Choťila by-m pidkripítí mo- lodych rodíčiv, žeby ne padalí du- Inž. A. Zamutovska, Košyci PROŠU TEBE, BOŽE SKLADAM RUČKY KU MOLÍTVÍ, PROŠU TEBE, BOŽE, DAJ MI DNÍČOK PEREŽYTÍ JAK LEM ĎIŤA MOŽE. NAJ BUDE VESELYJ, ŠČASTNYJ JAK MOTYĽ U TRAVI. TVOJIJ ŤIŠU SJA PRJAZNÍ JAK PČOLA PUPAVI. ŇAJ MENE MAMOČKA, TATO VSE TUĽAŤ K SERDEŇKU, JA OBICJAM TOBI ZATO MOLÍTVU MALEŇKU. Ľudmila Šandalova 7

ARTOS 3 / 2023 Nažaľ v dnešňich časach i medži namí christijanamí naj- deme takych, kotry suť podobny bibličnym farizejam. Može zvonka vyhľadajuť čestno, choďať i do cer'kví, no dnuka jim chybuje čestnota, dobroserdečnosť i spravedlívosť. Pered ta- kym žyvotom povnym nečestnoty i falšívostí nas Christos choče napomjanutí i čerez slova adresovany učitaľam Zakona: „Hirka bida vam, učiteľi Zakona i farizeji - falšívci, što s'te podobny vapnom pobilenym hrobam, kotry zvonka vyhľadajuť krasny, no dnuka suť povny kostej mertvych i rozmajitoj brudoty. I vy tak: zvonka vyhľadate pered ľuďmí jak spravedlívy, no dnuka s'te povny falšívostí i nečestnoty“ (Mt 23,27-28). NAŠY ĎILA Zo žyvota sv. Filipa Neriho, kotryj žyv v 16. storoču v Rími sja hovoríť interesna príhoda. Na kraju Ríma žyla jedna žena, o NAJ SVIDČAŤ kotrij sja medži ľuďmí hovorílo, že je svjata. Mnohy ku ňij chodílí po radu, sluchalí i obdívľalí jej. Dočuv sja o ťim i papa rímskyj a O ŤIM, JAKE MAME zato poslav svjaščeníka Filipa Neriho, žeby oviriv, ci je tota žena spravdy taka jak sja o ňij hovoríť. Bylo to v časi velíkych dodživ, SERDCE zato musív sv. Filip ití v čižmach čerez mnohy mlaky i boloto. Kiď našov ďim toj ženy, vošov do dnuka a pered ľuďmí, kotry tam bylí poprosív jej, žeby mu pomohla sja vyzutí. Žena sja ta- kov na ňoho roskričala, že sobi ne želať, žeby chodív v zabo- ločenych čižmach po jej obysťu i začala ho vyhaňatí z chyžy. Svjaščeník Filip Neri sja už aní ne zobuvav, takoj sja obernuv i odyšov od toj rozjitoj ženy, u kotroj ne našov dobroserdečností, pokory aní tíchostí. A jak sja vernuv ku papu rímskoho poprosív ho, žeby zakazav ľuďam chodítí ku ťij žeňi, kotra všytkych balamutíla svojov falšivosťov i farizejskym žyvotom. Ne robme sja ľipšyma jaky realno s'me, bo našy ďila svidčať o ťim jake je naše serdce. Isusoví Christoví i toty najvekšy nepríjateľi príznalí: „Učiteľu, zname, že jes' pravdívyj i pravdívo učiš o Božij dorozi, a ne radíš sja z níkym, bo ne smotríš na osobnosť čolovika“ (Mt 22,16). Nasľidujme Christa i my v spravedlívostí i pravdívij bisiďi. A choc' nas i ľude dakolí ne príjmuť i vysmijuť, znajme, že ne toto je holovne za jakych nas ľude trímajuť, no naša budučnosť dočasna i vična bude zaležatí od toho jakych nas príjme Hospoď Boh. o. Milan Jasík 8

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA 70GRATULACIÄ ČLEN OBWESTVA SV. JOANA KRESTÍTELÄ ALEKSANDER ZOZULÄK SÄ DOŽYVATÚ 70 ROKIV. Aleksander Zozuläk sä narodív 6. 4. 1953. Žyq v Präšovi. Q najvyraznišov osobnostúov novodoboj istoriá Rusíniv 20. i 21. storoča ne- lem na Slovakiá, no taksamo v medžinarodnim rusínúskim konteksti. Členom našoho Obwes- tva sv. Joana Krestítelä sä stav v 2011 r. O di- änä v Grekokatolícúkij cerúkví i dili rusínús- kyx sväweníkiv sä intenzivno interesovav od 1989 r. Pomahav prí vydvaný Maloho grekoka- tolícúkoho katexizmu pro rusínúsky dití v 1992 r. a potim i prí vydaný Qvanhelij i Apos- toliv na nedili i sväta ciloho roku v 1999 r. Ok- rim toho v novínkax Narodny novínky i v časo- písi Rusín, kotryx byv šefredaktorom, vse dav prostor i statäm rusínúskyx grekokatolícúkyx sväweníkiv i virníkiv, taksamo i všytkomu, što z boku OSJK bylo inicijovane i organizovane. Obwestvo sv. Joana Krestítelä našomu ýbilantoví žyčitú mnoho zdravä i Božoho На многаяblahoslovlinä i благая лiта юбiланте ! 9

ARTOS 3 / 2023 NEZVYČAJNYJ POČATOK DUCHNOVIČOVOHO PRJAŠOVA Tak jak každyj rik i toho roku sja v Prjašovi odbyv deklamačnyj konkurz pid nazvov Duchnovičiv Prjašiv. Toho roku byv 22 ričník v poneďiľok 12. juna. Na Duchnovičovim Prjašovi ďití, molodšy i staršy a dakolí i dorosly deklamujuť tvory poeziji i prozy našych rusíňskych písateľiv. Mnoho raz suť tu prezentovany i maly sceničny formy. Samotnyj konkurz odbyvať sja v Teatri Aleksandra Duchnoviča. Každyj rik v časi toho konkurzu je na Duchnovičo- vim misťskim pľaci pered sochov Aleksandra Duchno- viča kladena puketa kviťiv. No teper' by to bylo proble- matične, bo na spomjanuťim areaľi suť započaty re- konštrukciji parku. Zato organizatory vyrišylí, že toho roku pered počatkom konkurzu bude v katedraľi sv. Joana Krestíteľa odpravľana panachida za našym bu- díteľom. A dumam sobi, že to bylo mudre rišiňa, bo pravi pid prjašivskov katedralov suť v kripťi uloženy ťi- lesny ostatky Aleksandra Duchnoviča. Panachidu od- pravľalí o. Milan Jasík i o. Franťišek Krajňak. Pered pa- nachidov o. Milan Jasík ku učastnym poviv paru slov o našim budíteľoví – genijoví rusíňskoho naroda. Tot rik s'me sobi prípomjanulí i 220 rokiv od joho narodžiňa. Treba spomjanutí i toto, že na počatku pered dekla- mačnym konkurzom byla toho roku v prjašivskij kated- raľi odpravľana panachida za našym narodnym budí- teľom A. Duchnovičom peršyj raz. Virju, že tot nezvyčajnyj počatok Duchnovičovoho Prjašova sja stane zvyčajnym. - mj - 10

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA INTERESNOSTÎ IZ BIBLIJI - V Peršij knízi Mojseja 37,3 sja a olívovyj oľij zas' antimikrobnym píše, že Jakov dav zhotovítí svojomu synoví Josífoví plašč rozmajitych mastílom. Chosnovav sja na ošetriňa fareb. Toto oblečiňa stojalo veľo hro- šej, bo na joho okrašiňa sja vychosno- ran i odertych misc' na ťiľi. Je jakost- valí dorohy farby. V davňim viku ne jestvovalí sintetičny farby, no ľude sja nov osvižujučov i ochrannov emulzi- naučilí príhotovľatí iz žyvočišnych abo rostlínnych organizmiv jakostny farby jov pro ľuďsku skoru. Toto zname v rozmajitych odťiňiv. Medži najkrasšy i najdorohocinňišy farby v tych časach teperišňij dobi, no v časi Seredňoho naležala červena i purpurova. Naprí- klad červena farba sja vyrabľala iz viku až do počatku 20. storoča mili- koriňa moreny (lat. rubia tinctorum). Belavu farbu ekstrahovalí iz kviťa in- jony ľudej umeralí, bo ne znalí jak o- digofery. Z dakotrych sort moluskiv (slov. mäkkýše) sja príhotovľaľa doro- šetrítí i ľičití odkryty rany. hocinna purpurova farba. Podľa riz- nofarebnoho oblečiňa sja hodnotív - Figovyj strom je často spomí- socijalnyj status, mic' i pozicija joho vlastníka v komuniťi. nanym simbolom u Svjaťim pís'mi od - Víno i olívovyj oľij sja chosno- Peršoj kníhy Mojseja až po Apoka- valí na očiščiňa i zavívaňa ran. Obidva suť jakostnyma dezinfekčnyma sred- lipsu. Napríklad Isus Christos vycho- stvamí. Christos spomínať Samarija- na, kotryj sja rozmílovav nad pobítym snovav figovyj strom v metaforičňij putovníkom, zavív jomu rany i poma- zav olívovym oľijom i vínom. Víno je reči o ťim jak mame znatí rospoznava- jakostnov tinkturov na očiščovaňa ran tí znamena časiv (poriv. Mt 24,32). V proroc'kych slovach o posľidňich ča- sach je analogija z figovym stromom spomjanuta v knízi Apokalipsy (poriv. 6,13). Hospoď Boh víďiv v izraiľskim naroďi znaky plodonosností „jak per- šyj plod na figovim stromi“ (Oz 9,10). Jednov iz okremišňich vlastnostej fi- govoho stroma je, že plody sja na ňim ukazujuť bez toho žeby strom zacvív a dokincja išči pered lísťom, to značiť, že perše sja ukažuť plody a až poťim vyrosne lísťa. Redakcija 11

ARTOS 3 / 2023 OPROSÍLÍ S'TE SJA! ODPOVIDAME! Važena redakcijo, choču sja oprosítí, čom otec' duchovnyj vlívať do čašy na kinci sv. liturgiji i teplu vodu? Dovhy roky pomaham v cer'kví, no toto sja ďije lem v posľidňim časi. Prosív jem sja o. duchovnoho, no vin mi odpoviv, že zato, bo tak nakazav jepiskop. Choču o ťim znatí dakus vece. A tyž mene interesuje smysel oponky nad car'skyma dverjamí. Cer'kovník Dorohyj cer'kovnoslužyteľu, ťišyme sja, že mate interes o liturgičny riči. Voda, kotru svjaščeník ľije do čašy po svojim príčaščaňu svjatych Tajn sja nazyvať „teplota“. Tak na- kazujuť robítí rubriky v liturgikoňi. U vostočňij Cer'kví je to davna tradicija, kotra sja ale u nas perervala može už pered 100 rokamí. Dnes' je už v ciľij Grekokatolíc’kij cer'kví na Slovakiji obnovlena. Rubriky v Liturgikoňi píšuť o ťim tak: (Dijakon) voz'me horjaču vodu i hovoríť svjaščeníkoví: Blahoslovi, vladyko, teplotu. Vladyko, poblahoslov teplotu. Svjaščeník jej blahoslovíť i hovoríť: Blahoslovena teplota svja- Horjačosť tvojich svjatych tych Tvoich, vsehda, nyňi i je blahoslovlena v kažďim ča- prisno, i vo viki vikov. Amiň. si: teper' i navse, i naviky-vi- kiv. Amiň. Dijakon vlívať v znaku kresta do svjatoj čašy maleňko hor- jačoj vody i hovoríť: Teplota viry ispolň Ducha Horjačosť viry povna Svja- svjataho. Amiň. toho Ducha. Amiň. Poťim horjaču vodu odložyť i stojiť poblízku (svjatoho pres- tola). 12

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA Horjača voda (teplota) tody sim- kníhi Izjasnenije Božestvennoj bolizuje nadchnenu viru virujučich v liturgiji píše tak: „Voda, byla su- Christa, kotra je povna síly Svjatoho časťov ohňanych jazykiv,1 a tak vo- Ducha a je vse Hospodom blaho- da i oheň sja stavať simbolom Svja- slovlena. toho Ducha.2 Voda sja vlívať do ča- šy prí vysluhovaňu svjatoj Tajny Ev- Interesnyj nahľad na „teplotu“ charistiji po peremiňiňu čestnych mať i Liturgika zostavlena o. Ev- Dariv i simbolizuje zostupľiňa Svja- genom Fencikom v r. 1878. Tekst toho Ducha na Cer’kov. Svjatyj ochabľame v originaľi: Na stor. 189 Duch zostupív po rospjaťu, voskre- sja píše: Počto vlivajetsja vo svja- siňu i voznesiňu sja Hospoda i znova tuju čašu teplota, t.jesť ňiskoľko zostupuje po skončiňu peremiňaňa kaplej teploj vody? (žertvy) na Liturgiji. Bo Poťišateľ napovňať tych, kotry majuť učasť na Čtob znamenovati ďijstvovani- Christovij žertvi.“3 je sv. Ducha v tainstvi, i čtob pred- staviti, čto v čaši jesť živaja teplaja Zato i my, posvjačeny postom, dymjaščajasja krov Isusa Christa. molítvov i spoviďov, prístupujeme zo strachom Božym ku čaši z Ev- Prepodobnyj Nikita Stifat, kotryj charistijov. Tak príčaščiňom ťila i byv učeníkom prepodobnoho Si- krovlí Isusa Christa, prínošame do meona Novoho Bohoslova zas píše našoj ľuďskoj prírodností, kotra je tak: „... A tak, kolí pjeme Isusovu posvjačena Svjatym Duchom i tep- žyvu i teplu krov vjedno z vodov lotu vičnoho žyvota. vyťikajučov z joho boku, s’me ob- myty od každoho hricha i napovne- Dorohyj naš virníku, smysl opon- ny Duchom, kotryj je horjačij. I vídí- ky nad car'skyma dverjamí, na kot- te, pjeme z čašy teplu krov, taku, ryj sja tyž zvidujete, Vam pojasníme jaka vytekla z boku Hospoda.“ v nastupňim čisľi Artosa. Inšyj nahľad podavať grec’kyj - red. - liturgista Níkolaj Kavasíl, kotryj v 1. Tohdy nastav iz neba velíkyj huk, jak by sja zorvala burja, i napovnív cilyj ďim, de oní síďilí. I pojavílí sja nad níma jazyky jakby iz ohňa, rozďilílí sja i zistalí nad každym iz ních. (Ďila 2, 3-4). 2. Taď rozľiju vody nato, što je zatľite, i potoky na suchu zemľu, vylľiju svojoho ducha na tvoje nasľidstvo, i svoje blahoslovľiňa na tvoji holuzky. (Isaija 44, 3) 3. Na posľidňij velíkyj deň svjat stojav Isus (medži narodom) i sílnym holosom klíkav: „Koho tlojiť, naj príjde ku mi i pje. Jak hovoríť Pís'mo: - Z utroby toho, chto viríť v mene, potečuť riky žyvoj vody. -\" Toto poviv o Duchu, kotroho malí príjatí toty, kotry uvirílí v joho imja. Bo išči (v ních) ne byv Duch Svjatyj, zato, že Isus išči ne byv proslavlenyj. (Jo 7, 37-39) 13

ARTOS 3 / 2023 CILYJ ŽYVOT POKORNO NESLA SVIJ KREST Marija, no o dva roky jij umerlí obidva rodíči. Marija sja ďistala ku rodíňi v Aleksandriji. Jak 13 ričnu jej choťilí podľa jich tradiciji zrukovatí. No stalo sja dašto nezvyčajne. Marija z tym ne Prí čitaňu bijografiji papy rím- byla sohlasna. Ona už v moloďim viku skoho sv. Joana Pavla II. jem sja pozastavív na mnohych interes- sja choťila zasvjatítí Hospodu Bohu. nych poďijach z joho žyvota. Jedna z interesnostej joho 27 ričnoho pontifi- Kiď ne pomohlí kary, poslalí jej na pe- katu je, že vyholosív za svjatych i bla- ženych vece jak 1800 Božych služeb- revychovu do musulmaňskoj rodíny. níkiv. Okrim inšych, bylo pro mene inte- Tam jej čekalí dalšy kary i zato bo ne resnosťov zo žyvota sv. Joana Pavla II. i toto, kiď dňa 13. novembra 1983 r. choťila príjatí jich viru. Po dajakym ča- vyholosív za blaženu arabku Mariju Baouardijovu (1846-1878). Liturgija si sja jij podarílo ďistatí za služňicju do v časi blahorečiňa byla odpravľana v trjoch jazykach: arabskim, grec'kim i Franciji a zanedovho tam vstupíla do latíňskim. V propoviďi, kotra byla za- mirjana na jej žyvot napovnenyj mo- monastyrja ku sestram karmelitan- lítvov, poviv papa rímskyj toto: „Arabsku rodínu Baouardijovu z kam. Tu napovníla svij žyvot molítvov maloho sela nedaleko Nazareta stri- čalo neščasťa za neščasťom. Jej rodí- i službov blížňim. Jak monaška príjala čam sja narodílo dvanadcjať ďitej, no každe jedno o kurtyj čas po narodžiňu imja Marija od rospjatoho Isusa. Žyla pomerlo. Nešťastny rodíči, kotry bylí katolíky greko-melchiťskoho obrjadu v Indiji, Špaňjeľsku a nakonec' u Vif- sja vybralí do Viflejema z pros'bov ku Bohu, žeby malí cholem jednu zdravu lejemi. Umerla po ťažkim poraňiňu, ďitínku. I stalo sja. Ďitína ďistala imja kiď pomahala druhym. V časi kolí prí- nošala robotníkam na stavbi vodu upala zo schoďiv a zanedovho na nas- ľidky poraňiňa dňa 26. 8. 1878 r. u- merla. Mala lem 32 rokiv.“ Svoju propoviď Sv. Joan Pavol II. zakončiv molítvov ku žeňi molítvy, sestri Mariji od rospjatoho Isusa, z pros'bov o spokij v Svjaťij zemľi i na ci- ľim Blíz'kim vychoďi. Nakonec' dopovňu, že spomjanu- ta sestra Marija od rospjatoho Isusa, palestíňska karmelitanka byla v 2015 r. papom rímskym Franťiškom už i svjatorečena. Marek, 19. r. 14

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA Redaktory radija Rusyn FM v časi oslav desjaťročnoho jubileja RADIJO RUSYN FM, ŠYRITEĽ OSVITY MEDŽI RUSÍNAMÍ a Slovakiji už dovšyj čas jestvuje rusíňske internetove radijoROKIV NRusyn FM, kotre sja stalo popularnym nelem doma, no i za hraňicjamí našoj deržavy. V mínuľim roci toto radijo oslavílo už 0desjať rokiv svojoj ekzistenciji. Z toj nahody s'me joho direktoroví 1Inž. Petroví Štefaňakoví položylí dakiľko oprosiv. - Kolí vyníklo internetove radijo mi, je potribne bytí blízko ľudej a jed- nov z najľipšych doroh ku napovňi- Rusyn FM? Jak s'te príšlí ku dumci os- ňu toho ciľa je radijo. Začinalí s'me v Braťislavi v 2012 r., vysylalí s'me z novatí rusíňske radijo i jaky bylí joho kvarteľa a v radiju bylo tohdy šisť ľu- dej. Počatky bylí ťažky po technič- počatky? ňij, personalňij i finančňij storonci. Začinalí s'me praktično jak garažo- Počatky našoho radija bylí inšpi- va firma. rovany dnes' už partner'skym ra- dijom lem.FM. V ťim časi jem byv - Radijo Rusyn FM sobi kincjom predsedom rusíňskoj molodežníc'- koj organizaciji O.Z. molody.Ru- 2022 r. prípomjanulo desjať rokov od syny a na Svitovim forumi rusíňskoj molodeži v Budapešťi s'me sja ďi- peršoho vysylaňa. Jak s'te tot jubilej znalí, že jestvuje internetove radijo Rusíňiv - Lemkiv z Poľska. Byv to oslavílí? micnyj impulz, nakiľko v ťim časi by- lo v našij organizaciji veľo aktivnych Naš desjaťričnyj jubilej s'me osla- čleňiv. Davno s'me porozumílí to- vílí dňa 3. 12. 2022 r. žyvym vysyla- mu, že kiď chočeme šyrítí narodne ňom z prjašivskoj kavjarňi. Vysylaňa usvidomľiňa i osvitu medži Rusína- s'me malí rozďilene do trjoch tema- tičnych blokiv. V peršim s'me bisi- 15

A RTOS 3 / 2023 dovalí o desjaťričňij putí radija Ru- parada, hraňa na želaňa, relaciji z syn FM zo zaprošenyma hosťamí, istoriji, o osobnosťach, o kulturnych kotry suť ťisno povjazany z našym poďijach, o aktualnych temach i o radijom. Druhyj blok byv prísvjače- variňu. Vysylame Svjaty liturgiji nyj rusíňskym interpretam A. Ser- Grekokatolíc'koj i Pravoslavnoj vickij, I. Brillovij i M. Karašoví. Treťij cer'kví, no i rusíňsky propovidky. blok byv nazvanyj Radijo Rusyn FM Každyj tyždeň v radiju prezentujeme jak šyríteľ osvity medži Rusínamí. jedno rusíňske selo i aktualnu osob- Hosťamí bylí vyznačny osobností z nosť. Radijo ide samosobov i do te- rusíňskoho ruchu. Byv to pro nas renu a okrim relacij o zvyčajach prí- vyznačnyj deň z dorohocinnyma nošame i relaciju z aktivit i festivaľiv. hosťamí, zato s'me cile vysylaňa dalí Štruktura radija je micno bohata a i na YouTube kanaľi Sme Rusíni. dasť sja porivnatí zo štandardnyma - Jaky relaciji suť vysylany v radiju komerčnyma radijamí. Rusyn FM i v jakim časi sobi jich mo- - Spolupracuje radijo i z Rusínamí, žeme posluchatí? kotry žyjuť za hraňicjamí Slovakiji? Radijo vysylať 24 hodín denno, 7 Jak už bylo spomjanute, radijo dňiv v tyždňu a každyj deň prinošať Rusyn FM od počatku spolupracuje dakiľko premijerovych relacij. Nakiľ- z radijom lem.FM z Poľska. Z tym ko ide o radijo, samosobov, holovnu radijom sobi vzajemno vymiňame časť tvorjať perevažno rusíňsky na- relaciji i obohačujeme sja o svoji na- rodny pisňi. Relaciji možeme rozďi- byty poznaňa. Po časi s'me vybudo- lítí na zabavny i edukačny. Vysylame valí koncept relacij Holosy Rusíňiv, denno-denno informaciji z našych de holovnym ciľom je prínošatí in- regijoňiv, zo svita i meteorologičny formaciji i dijalogy i z inšych deržav prognozy. Do vysylaňa naležyť i hit- de žyjuť Rusíny. Tak s'me okrim Poľ- ska rozšyrílí spolupracu z Perše nahravaňa Pidkarpaťom, ser'bskov v radiju Rusyn FM v 2012r. Vojvodínov i USA. Vysy- lame zato každyj tyždeň relaciji Holosy Rusíňiv Pidkarpaťa, Lemkovíny, Vojvodíny i Ameriky. Je to micno potribne ne lem 10ROKIV pro nas no i pro komunity Rusíňiv v zahraniču. 16

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA - Kiľko ľudej robíť aktualno v radiju i što vam najvece brakuje? Aktualno robíť v radiju 18 ľudej – moderatoriv, redaktoriv, technič- nych redaktoriv i programatoriv. Radijo od počatku rišyť dilemu pe- rechodu na analogove vysylaňa, de by bylo možne radijo naladítí i v kla- sičnych príjímačach. Tota techno- logija je pro nas aktualno nerealna i kiď micno by s'me rozšyrílí svoju po- nuku i do regijoňiv i sel de z interne- tovym prípojiňom je problem. Vzajemne vysylaňa z radijom lem.FM 2013 r.- zľiva: Petro - De i jak možeme radijo Rusyn FM Štefaňak, Pavlo Maleckyj i sluchatí? Bogdan Gambaľ (*1965 +2020). Radijo Rusyn FM je lem interne- tove, značiť dasť sja sluchatí vsjahdy - A na konec', što je vašym planom tam, de je prípojiňa na internet. V v radiju i što chočete odkazatí našym peršim rjaďi je to prjamo čerez našu čitateľam? internetovu storonku (www.ru- Našym velíkym planom je najtí syn.fm). Radijo mať i svoji aplikaciji model fungovaňa, žeby s'me malí pro android i iphony, zato je lehko zamestnanych redaktoriv, kotrych sluchatí nas prjamo v mobilach abo by s'me bylí sposobny platítí misjač- tabletach. Okrim našych systemiv je no. Jakostno by s'me tak zľipšylí vy- možne nas sluchatí čerez radia.sk, sylaňa. A čitateľiv Artosa klíčeme do tapin radio, Tune in radio a taksa- sluchaňa našoho rusíňskoho radija, mo čerez Antik TV. Skoro každa kotre jak jedíne nukať cilotyždenne smart TV mať dnes' dakotru zo vysylaňa pro našych ľudej. V štruk- spomjanutych funkcijonalit, zato turi vysylaňa sobi najde každyj dašto každyj chto choče, sposob jak nas interesne a my sja ťišyme, že može- sluchatí sobi najde. V ramkach mož- me šyrítí rusíňsku kulturu i jazyk če- noj metodiky zname, že radijo je slu- rez efir. Narod bude žyvyj tohdy, kiď chane čerez vece jak 20 000 prípo- bude žyvyj joho jazyk. A ku tomu jiň, što može značití i dvaraz vekše pomahať ne lem spivanka no i roz- čislo sluchačiv kiď sobi predstavíme, že dachto zapne radijo ne lem pro majity relaciji jaky najdete na sebe no i pro cilu rodínu v obysťu. www.rusyn.fm - red. - 1017 ROKIV

A RTOS 3 / 2023 AKTIVITY OSJK Košyci 9.5.2023 - V pastoračnych prostorach parochijnoho urjadu byla striča rusíňskych virníkiv i reprezentanťiv organizacij molody.Rusíny, Rusíňska obroda na Slovakiji i Obščestvo sv. Joana Krestíteľa zo sinkelom o. Kasijanom Drozdom. Za Vybor OSJK byv učastnyj o. Milan Jasík. Na striči bylí projidnany potreby vytvoriňa fungujučoj rusíňskoj pastoraciji v Košycjach. Pro košyc'ku katedralu byv panom A. Onufrjakom darovanyj novyj rusíňskyj Apostolar'. Pered stričov byla v katedraľi Roždestva Bohorodíci otcjamí duchovnyma K. Drozdom, M. Jasíkom i P. Pankuličom odpravľana Sv. liturgija. Prjašiv 7.6.2023 - Vybor OSJK sja strítív z prjašivskyma bohoslovamí, kotrych poinfor- movav o istoriji, ďijaňu i aktivi- tach Obščestva sv. Joana Kres- títeľa. Išlo o peršu striču z našy- ma bohoslovamí, kotry bylí in- formovany i o pastoračnych praktikach na našych selach i rusíňskych bohoslužebnych perekladach Za Vy- bor OSJK bylí učastny otcjove duchovny F. Krajňak, M. Jasík i I. Pančak. Prjašiv 12.6.2023 - Na počatku 22. ročníka deklamačnoho konkurzu Duchnovičiv Prjašiv byla v katedraľi sv. Joana Krestíteľa odpravľana panachida za Aleksandrom Duchnovičom. Toho roku mínulo 220 rokiv od joho narodžiňa. Panachidu odpravľalí o. Milan Jasík i o. František Krajňak. Stara Ľubovňa 15.6.2023 - Martin Karaš - direktor osvitovoho kultur- noho centra zorganizovav striču z o. Franťiškom Krajňakom - členom Vyboru OSJK, za krasnoj učastí žyteľiv z rusíňskych sel Ľubovňaňskoho okresu. Na striči o. Krajňak informovav učasnych o rusíňskych perekladach bohoslužeb- nych kníh od r. 1981 až dodnes'. Ľude sja najvece prosílí na pereklad sv. Pís'- ma, Liturgiji sv. Joana Zlatoustoho, Li- turgiji opered posvjačenych dariv i Tajn. 18

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA Velíkyj interes byv i o rusíňskyj molít- venník Radujte sja v Hospoďi. Učastny micno kritizovalí slovakizaciju cer'kov- noslavjaňskych obraďiv na rusíňskych selach. Stara Ľubovňa - skanzen pid hradom 18.6.2023 - Medžinarodna litňa škola rusíňskoho jazyka (27 osob) pid vedžiňom prof. Pavla Roberta Magočiho z Kanady brala učasť na Službi Božij, kotru jim v skanzeňi pid ľubovňaňskym hradom odslu- žyv o. Franťišek Krajňak. Kantorív p. Jurko Zíma i Níkola Škvarova z Kamjunky. Otec' Krajňak v propo- viďi spomjanuv pereklad Novoho zavita do rusíňskoho jazyka a prí- pomjanuv, že tak jak Rusíny ľubílí sv. Pís'mo a čitalí sobi ho od peršoho pe- rekladu sv. Kirila i Metoďija, tak to treba robítí i dnes' a čerez ňoho micňití u viri i narodňij identiťi. MOLÍTVA KAŽDE RANO, RANEŇKO ŠEPČU SLOVA TÍCHEŇKO: NA KAŽDYJ ĎAKUJU ŤI, BOŽE SVJATYJ, ŽE DNES' MOŽU V VSTATÍ. DEŇ ĎAKUJU ŤI, CARJU Z NEBA, ŽE MI DAVAŠ VSE ŠTO TREBA. DAJ I SÍLU, BARZ ŤA MOĽU, VYPOVŇATÍ PO CALYJ DEŇ TVOJU PRESVJATU VOĽU. A V VEČERŇICH UŽ CHVÍLÍNACH, PADAM, BOŽE NA KOĽINA. NE OPUSTÍV JESI MENE, DAV SERDEŇKO MI STÍŠENE, ĎAKUJU ŤI ZNOVA ŠČIRO, ŽE ZAKONČIV MIJ DEŇ MIRNO. Ľudmila Šandalova 19

A RTOS 3 / 2023 SKROMNYJ STARÍNČAN V ORGANIZACIÁ SPOQNYX NARODIV NAŠY MALENÚKY VELÍKANY (ČASTÚ 2.) Čitav qm statý, de bylo spomänute, že na qdnim hrobi q epitaf príblížno z takyma slovamí: „Ne plačte, že qm odyšov. Ä vas lem perebihnuv.“ Samosobov dumatú sä na vičnostú, no možeme to metaforično perenestí i do zemnoho žyvota. Poslidnix, može 200 rokiv, q tomu dospravdy tak. Mnohy nas už v mnohym perebihlí i dosählí toto, što my može täžko dosähneme. Qdnym z takyx q Štefan Roboča karúqra Štefana Murí- Murín, Rusín iz sela Sta- na byla bohata a aní ne q tilúko rína, kotryj brav učastú i na zasi- prostoru na písanä o všytkyx joho danäx v Organizaciá spoqnyx naro- aktivitax. Xoču spomänutí lem paru div (OSN) v Ameríci. Ä sobi dumam, z níx. V rokax 1976-1982 byv čexo- že ne q plano ití do zahraniča. Treba slovacúkym velúvyslancúom v Ka- nabytí skušeností i vernutí sä na- nadi i poslidnim perednovembrovym zad. No ci verneme sä ku svoám kori- pidpredsedom vlady. näm? Štefan Murín sä narodív v Žyvot Štefana Murína byv 1934 r. v seli Starína nedaleko micno poväzanyj vysokov odbor- Staroj Lýbovni. Už äk pätnadcätú nostúov, skromnostúov i aktivnos- ričnyj xlopecú začav študovatí v túov. Ne zistav v zahraniču, no ver- Bratislavi na Serednij školi zahra- nuv sä do svojoj deržavy, žeby mih ničnoho obxodu. Potim prodovžav ponuknutí druhym svoá skušenos- študiä na Vysokij školi ekonomič- tí. Svidčatú o nim i joho bohaty pub- nij a v 1958 r. sä stav inžinirom. líkačny roboty. Karúľru začav na mnohyx poziciäx Slovacúkoj narodnoj rady. My, Rusíny, Starínäne, súme V 1967 r. sä perestähovav do Pra- vdäčny za velíkaniv, kotry nas rep- hy, de robív na Ministerství zahra- rezentovalí u sviti i za áx dilo pro ničnyx dil. O dva roky pizniše sä spoločnostú. Možeme bytí zato stav zastupníkom čexoslovacúkoj hordy. Misiá prí OSN. V tim časi regularno brav učastú na zasidanäx Valnoho Naj sä našy molody Rusíny ne zhromaždinä OSN v Ný Jorku. Piz- boätú ití do svita, študovatí, nabe- niše byv dokincä i pidpredsedom ratí skušeností i statí sä faxma- toho zhromaždinä. namí. No naj sä ne zabudutú i vernu- tí nazad ku svoám korinäm. Inž. Maftej Dopiräk, Starína 20

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA Po striči svjaščeníkiv Vyboru OSJK z prjašivsky- ma bohoslovami, kotra sja odbyla v seredu 7. juna v Prjašovi nam do redakciji napísav jeden z ních. V svojij staťi opísuje jak perežyv pastoračnyj rik v od- pustovim misci Litmanova i jaky sobi odňis počuťa. Prípomjaňme lem, že pastoračnyj rik byv časom kolí bohoslovy, medži treťoj i četvetov klasov malí perežytí dvanadcjať misjaciv mimo bohoslovskoj seminariji. - red. - Na pastoračňij formaciji jem byv od 4. jula 2021 r. do NA PRÍJATEĽACH 3. jula 2022 r. Každyj bohoslov, kotryj zakončiv tre- ťu klasu byv dagde príďilenyj (Charita, redakcija časopísu Slo- I RODÍŇI vo, Ľutína...) Mene poslalí na odpustove misce Litmanova. Kiď sja na to posmotrju tak zošyroka, mav jem možnosť po SJA NE ŠPORÍŤ trjoch rokach sobi dobri vyprobovatí svoju odpovidnosť. Mo- jim zadaňom bylo vekšynov povnítí manualny aktivity, ku čo- mu možu dodatí, že najvekšov posílov mi byla Isusova molít- va. Namahav jem sja prosto datí zo sebe toto najľipše. Po trjoch rokach v seminariji jem tu mav prjamyj kontakt z čudžima ľuďmí, z kotroho vzyšlí mnohy príjateľstva. Oboha- tílo ňa to velíkym praktičnym znaňom. Što i jak robítí a čoho sja chranítí. Teper' napevno, budu „dvaraz mirjatí i raz ríza- tí“. Taksamo sja mi potverdílo, že za príjateľstva treba bytí povďačnym. Jeden mij príjateľ bisidovav: „Na príjateľach i ro- díňi sja ne šporíť.“ Ľude sja tu o nas staralí jak o svojich vlastnych. Ku kincju príchodílí i povidalí, že každyj deň smotrjať čerez TV Logos Litmanovu a tam nas spoznalí. Bylo to príjemne od ních čutí. Na Litmanovsku horu príchodílo i veľo našych ľudej - Ru- síňiv, ci to bylí ľude iz okoľici abo i od Sníny, Stropkova, Bar- dejova... Stritív jem tu i dakiľko už „ostatňich mohykaňiv“ iz rusíňskoho sela Banske, kotry išči znajuť hovorítí po našomu a svojov bisidov ňa barz poťišylí. Zato to bylo pro mene inte- resne, bo znam, že moloda generacija v ťim seľi už ne chos- nuje rusíňskyj jazyk. Čas perežytyj na Litmanovskij hori mene pidkripív v ťim, že i robota može bytí molítvov. A zakonču slovamí sv. Joana Zlatoustoho: „Slava Bohu za všytko.“ Jakov Šimko, bohoslov 5. klasy 21

A RTOS 3 / 2023 V Pravoslavňim chrami Sv. Ní- kolaja, čudotvorca v ameríckim NAPÍSALÍ S’TE NAM! Ňju Jorku, častí Menheten, toho roku na prazdník Paschy podľa julijaňskoho ka- NAPÍSALÍ S’TE NAM! lendarja, v časi Božestvennoj Liturgiji zvučalo jevanhelije v dvoch jazykach. V AMERÍCI ZVUČALO Svjaščeník čitav perše po rusíňsky a po- ťim po anglíc'ky. Je interesne, že okrim JEVAHNELIJE otcja duchovnoho čítalí Bože slovo po ru- síňsky i virníky a to na Velíku pjatňicju pe- I PO RUSÍŇSKY red vyloženov plaščaňicjov. Parochija Svjatoho Níkolaja byla os- novana v 1925 r. emigrantamí z Orjabí- ny, Litmanovoj, Kamjunky i dalšych ru- síňskych sel byvšoj teritoriji Čechoslo- vakiji i Pidkarpaťskoj Rusi. Posľidňa vekša etapa emigranťiv zo spomjanutych sel do Ňju Jorku byla po 1989 r. Inicijativa čitatí jevanhelije i po rusíňsky vyšla zo storony virníkiv, kotry chosnujuť na bohosluži- ňach okrim anglíc'koho i cer'kovnoslav- jaňskyj jazyk. Chosnovatí jevanhelije v obidvoch jazykach zadumujuť na Božes- tvennych liturgijach každu neďiľu. Doka- zom toho, že parochija je aktivnym du- chovnym i kulturnym centrom Rusíňiv, je chosnovaňa žyvoho rusíňskoho jazyka i po sto rokach od jej osnovaňa. Ivan Bulík, Orjabína Foto: Stephanie Salony ARTOS NE ODLOŽ, NO DAJ ČITATÍ I DRUHYM! SERDEČNO ĎAKUJEME VŠYTKYM DOPÍSOVATEĽAM DO NAŠOHO ČASOPÍSU. BO I ČEREZ VAŠY PÍS'MA, STAŤI, NAHĽADY I ROZVAŽAŇA MOŽE BYTÍ ČASOPÍS ARTOS PRO NAŠYCH ČITATEĽIV INTERESŇIŠYJ, BOHATŠYJ I ĽIPŠYJ. 22

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA APROROK ODPUSTY MOS PRJAŠIVSKOJ POZNAVAME PROROKIV STAROHO ZAVITA ARCHIEPARCHIJI Prorok Amos na jevrejskim jazyku ‫ ָﬠמוֹס‬, v pe- reklaďi značiť „čas“. Joho proroc’ka ďijateľ- V ROKU 2023 nosť začala kolo roku 750 do n. e., v časi ďijaňa proroka Osiji, kolí v Izraiľi panovav car' Jerovoam II. LEVOČA -2. jul Uložiňa plašča Amos byv prostym pastyrjom v misťi Fekoja, ne- daleko Viflejema v Judeji. Podľa legendy nespoďi- Prečistoj Ďivy Mariji vano začuv Božyj roskaz odyjtí do severnoho Izraiľ- skoho car'stva i zvistovatí, že nadchodíť Božyj sud. V STROPKIV - 5. jul svojich propoviďach obhajovav viru v jedínoho Boha i sv. Kiril i Metoďij vytykav žydam, že sja klaňalí pohaňskym idolam. Kri- tikovav nedostatky v judejskim obščestvi, holovno so- PRJAŠIV - 17. jul cijalnu nespravedlívosť i pychu bohačiv. Apelovav na (katedrala) ních, žeby bylí ščiry ku bidnym i ponížovanym. Oho- lošav, že dobrožyčlívosť i spravedlívosť suť cinňišy bl. svjašč.muč. Pavel pered Bohom jak lem formalne prínošaňa žertv. Amosovy proroctva poznačilí i ďijaňa po ňim nasľi- BUKOVA dujučich prorokiv, holovno Isaiju i Micheja. HIRKA - 30. jul Podobozmina Hospoda Amos propovidav v misťi Vefiľ (slovac'ky Betel) blízko car'skoho chramu i klíkav Izraiľaňiv ku po- LITMANOVA kajaňu, za što byv pobítyj i vyhnanyj. Prorok perestav - 5. i 6. avgust publično propovidatí a svoji proroctva i vyjavľiňa za- čav zapísovatí. Amos je peršym prorokom - písate- Holovna puť ľom. Kolí sja po časi znova vernuv do Vefiľa i prodov- žav v svojich propoviďach, pohaňskyj žrec Amasija ŠAŠOVA vyhrožovav Amosoví, že ho zahubíť. Na što Amasijiv - 13. avgust syn začav bítí proroka paľicjov po holoví i ťažko ho Zasnuťa Bohorodíci poranív. Amos ledva žyvyj išči došov do svoho ridno- ho sela a tam skonav kolo roku 783 pered n.e. ĽUTÍNA - 20. avgust Pamjatka svjatoho proroka Amosa sja u Vychod- Zasnuťa Bohorodíci ňij cer'kví svjatkuje 15. juna. o. Ivan Barna ČIRČ- 27. avgust Zasnuťa Bohorodíci 23

2023 JUL Ǧ ’ 1. S. Kozma i Damijan, muč. hol. 4 2. N. 5. neďiľa po ZSD; Uložiň a plašča Prečistoj Divy Mariji u vlacherň skij cer’kvı̂ 3. P. Jakint, muč. Strîmanosť od mjasa 4. V. Andrij Kreťskyj, svjat. 5. S. SV. SLAVJAŇSKY APOSTOLY KIRIL I METOĎIJ; hol. 5 Atanasij Atoskyj, prep. 6. C. Sisoj Velık̂ yj, prep. 7. P. Toma i Akakij, prep. 8. S. Prokopij, velmuč. 9. N. 6. neďiľa po ZSD; Pankraťij, svjaščmuč. 10. P. Antoň ij Pečer’skyj, prep. 11. V. 12. S. Blažena Oľga Kijevska; Evfimija, muč. 13. C. 14. P. Prokl i Ilarij, muč. 15. S. 16. N. Sobor sv. archanhela Havrıĵ ila; Stefan iz monastyrja sv. Savy, prep. Akila, ap. Strîmanosť od mjasa Volodım̂ ir Velık̂ yj - kijevskyj kň az’, rivnap. 7. neďiľa po ZSD; Pamjatka sv. otciv 6 cilosvitovych so- boriv; Atinogen, svjaščmuč. hol. 6 17. P. Svjaščenomučenîk Pavel Petro - prjašivskyj jepiskop; 18. V. Gorazd, svjat.; Marina, velmuč. 19. S. 20. Č. Jakint i Emilijan, muč. 21. P. 22. S. Makrina, prep. 23. N. SVJATYJ PROROK IĽIJA Simeon, prep.; Ezekijil, prorok Strîmanosť od mjasa Sv. Marija Magdalın̂ a - mironosı̂teľka, prep. 8. neďiľa po ZSD; Trofim, muč. hol. 7 24. P. Boris i Gleb, muč. Strîmanosť od mjasa 25. V. Zasnuťa sv. Anny - materı̂ Prečistoj Divy Mariji 26. S. Jermolaj, svjaščmuč. hol. 8 27. C. Pantelejmon, velmuč. 28. P. Prochor, ap. 29. S. Kalinik, muč. 30. N. 9. neďiľa po ZSD; Sila, Siluan, Krisvent, ap. 31. P. Evdokim Spravedlıv̂ yj, prep. 24

JJ ̌ ’ UL 2023 1. S. 18. Leonťij, muč. hol. 3 2. N. 19. 4. neďiľa po ZSD; Juda Tadej, ap. 3. P. 20. Metoďij Patar’skyj, svjaščmuč. 4. V. 21. 5. S. 22. Julijan iz Tarzu, muč. 6. C. 23. 7. P. 24. Evsevij iz Samozaty, svjaščmuč. 8. S. 25. 9. N. 26. Agripina, muč. NARODŽIŇA SV. JOANA KRESTÎTEĽA - OPEREDNÎKA VOĽŇIC. Fevronija, prepmuč. 5. neďiľa po ZSD; David Soluň skyj, prep. hol. 4 10. P. 27. Sampson, prep. 11. V. 28. Perenesiň a ťilesnych ostatkiv sv. Kira i Joana 12. S. 29. 13. C. 30. - tvorı̂teľiv čudesnych ďil 14. P. 1. 15. S. 2. SV. VER’CHOVNY APOSTOLY PETRO I PAVEL 16. N. 3. Sobor dvanadcjaťoch apostoľiv Kozma i Damijan, muč. Strîmanosť od mjasa Uložiň a plašča Preč. Divy Mariji u vlacherň skij cer’kvı̂ 6. neďiľa po ZSD; Jakint, muč. hol. 5 17. P. 4. Andrij Kreťskyj, svjat. Strîmanosť od mjasa 18. V. 5. SVJATY SLAVJAŇSKY APOSTOLY KIRIL I METOĎIJ; Atanasij Atoskyj, prep. hol. 6 19. S. 6. Sisoj Velı̂kyj, prep. 20. C. 7. Toma i Akakij, prep. 21. P. 8. Prokopij, velmuč. 22. S. 9. Pankraťij, svjaščmuč. 23. N. 10. 7. neďiľa po ZSD; Antoň ij Pečer’skyj, prep. 24. P. 11. Blažena Oľga Kijevska; Evfimija, muč.hol. 5 25. V. 12. 26. S. 13. Prokl i Ilarij, muč. 27. C. 14. 28. P. 15. Sobor sv. archan. Havrıĵ ila; Stefan iz monastyrja sv. Savy, prep. 29. S. 16. 30. N. 17. Akila, ap. Volodı̂mir Velık̂ yj - kijevskyj kň az’, rivnap. Strîmanosť od mjasa Atinogen, svjaščmuč. 8. neďiľa po ZSD; Pamjatka sv. otciv 6 cilosvitovych sobo- riv; Svjaščenomučenîk Pavel Petro - prjašivskyj jepiskop; Gorazd, svjat.; Marina, velmuč. hol. 7 31. P. 18. Jakint i Emilijan, muč. 25

2023 AVGUST Ǧ ’ 1. V. Makavejsky mučenı̂ky 2. S. Perenesiň a ťilesnych ostatkiv sv. peršomuč. Stefana z Jerusalı̂ma do Konstantinopola 3. C. Isakij, Dalmat i Favst, prep. 4. P. Efez’ky mučenı̂ky Strîmanosť od mjasa 5. S. Peredprazdnık̂ ovyj čas pered prazdnı̂kom Podobozminy Hospoda (Preobraženija); Evsigň ij, muč. 6. N. 10. neďiľa po ZSD; hol. 1 PODOBOZMINA HOSPODA (Preobraženije) 7. P. Domeťij, prepmuč. 8. V. 9. S. Emilijan, isp. 10. C. 11. P. Maťij, ap. 12. S. 13. N. Lavrenťij, muč. Evpl, muč. Strîmanosť od mjasa Foťij i Anikita, muč. 11. neďiľa po ZSD; hol. 2 Zakončiň a prazd. Podobozminy Hospoda; Maksim, isp. 14. P. Peredprazdnık̂ ovyj čas pered prazdnık̂ om 15. V. Zasnuťa Presvjatoj Bohorodı̂ci (Uspenija); Michej, prorok 16. S. 17. C. ZASNUŤA PRESVJATOJ BOHORODÎCI (Uspenije) 18. P. 19. S. Perenesiň a nerukopıŝ anoj ikony Isusa Christa do Konstantinopola 20. N. Miron, muč. Flor i Lavr, muč. Strîmanosť od mjasa Andrij, muč. 12. neďiľa po ZSD; Samujil, prorok hol. 3 21. P. Tadej, ap. 22. V. 23. S. Agatonik, muč. 24. C. 25. P. Zakončiň a prazd. Zasnuťa Presv. Bohorodı̂ci (Uspenija); Lup, muč. 26. S. Evtich, svjaščmuč. 27. N. Metoďij Dominik - protoigumen redemptorisťiv, prepmuč.; Vartolomej i Tit, ap. VOĽŇICJA Adrijan i Natalija, muč. 13. neďiľa po ZSD; Pimen, prep. hol. 4 28. P. Mojsej Murın̂ , prep. Strîmanosť o d mjasa 29. V. ODOTNUŤA ČESTOVANOJ HOLOVY SV. JOANA KRESTÎTEĽA - OPEREDNÎKA 30. S. Aleksander, Joan i Pavel, svjat. 31. C. Uložiň a pojasu Prečistoj Divy Mariji v Chalkopratiji 26

J̌ ’ AVGUST 2023 1. V. 19. Makrina, prep. 2. S. 20. SVJATYJ PROROK IĽIJA 3. C. 21. Simeon, prep.; Ezekijil, prorok Strîmanosť od mjasa 4. P. 22. Sv. Marija Magdalı̂na - mironosı̂teľka, prep. 5. S. 23. Trofim, muč. hol. 8 6. N. 24. 9. neďiľa po ZSD; Boris i Gleb, muč. 7. P. 25. Zasnuťa sv. Anny - materı̂ Prečistoj Divy Mariji 8. V. 26. 9. S. 27. Jermolaj, svjaščmuč. 10. C. 28. 11. P. 29. Pantelejmon, velmuč. 12. S. 30. 13. N. 31. Prochor, ap. Kalinik, muč. Strîmanosť od mjasa Sila, Siluan, Krisvent, ap. 10. neďiľa po ZSD; Evdokim Spravedlıv̂ yj, prep. hol. 1 14. P. 1. Makavejsky mučenık̂ y 15. V 2. Perenesiň a ťilesnych ostatkiv sv. peršomučenık̂ a Stefana 16. S. 3. 17. C. 4. z Jerusalım̂ a do Konstantinopola 18. P. 5. Isakij, Dalmat i Favst, prep. 19. S. 6. 20. N. 7. Efez’ky mučenık̂ y Peredprazdnık̂ ovyj čas pered prazdnık̂ om Strîmanosť od mjasa Podobozminy Hospoda (Preobraženija); Evsigň ij, muč. PODOBOZMINA HOSPODA (Preobraženije) 11. neďiľa po ZSD; Domeťij, prepmuč. hol. 2 21. P. 8. Emilijan, isp. 22. V. 9. 23. S. 10. Maťij, ap. 24. C. 11. 25. P. 12. Lavrenťij, muč. 26. S. 13. Evpl, muč. 27. N. 14. Foťij i Anikita, muč. Strîmanosť od mjasa Zakončiň a prazdnı̂ka Podobozminy Hospoda (Preobraženija); Maksim, isp. 12. neďiľa po ZSD; Peredprazdnık̂ ovyj čas pered hol. 3 prazd. Zasnuťa Presv. Bohorodı̂ci (Uspenija); Michej, prorok 28. P. 15. ZASNUŤA PRESVJATOJ BOHORODÎCI (Uspenije) 29. V. 16. Perenesiň a nerukopıŝ anoj ikony Isusa Christa do Konstantinopola 30. S. 17. Miron, muč. 31. C. 18 Flor i Lavr, muč. 27

2023 SEPTEMBER G ̌ ’ 1. P. Počatok indiktu, to značiť novoho cer’kovnoho roku; Dišpenzacija od postu Simeon Stovpnı̂k, prep. 2. S. Mamant, muč. 3. N. 14. neďiľa po ZSD; Antim, svjaščmuč. hol. 5 4. P. Vavil, svjaščmuč. 5. V. 6. S. Prorok Zacharija - otec’ sv. Joana Krestı̂teľa 7. C. Pamjatka na čudesne ďilo sv. arch. Mı̂chajila v Kolosach 8. P. 9. S. Peredprazdnı̂kovyj čas pered prazdnık̂ om 10. N. Narodžiň a Presvjatoj Bohorodıĉ i; Sozont, muč. NARODŽIŇA PRESVJATOJ BOHORODÎCI; VOĽ ŇICJA Joakim i Anna - rodı̂či Presvjatoj Bohorodıĉ i, prep. 15. neďiľa po ZSD; Neďiľa pered Vozdvîhnuťom hol. 6 čestovanoho kresta; Minodora, Mitrodora i Nimfodora, muč. 11. P. Teodora, prep. 12. V. Zakončiň a prazd. Narodžiň a Presvjatoj Bohorodı̂ci; 13. S. Avtonom, svjaščmuč. 14. Č. 15. P. Peredprazdnı̂kovyj čas pered prazd. Vozdvı̂hnuťa čestovanoho 16. S. 17. N. kresta; Korniľij Stotnık̂ , muč. VOZDVÎHNUŤA ČESTOVANOHO KRESTA Strîmanosť od mjasa Nikita, velmuč. Dišpenzacija od postu Evfimija, velmuč. 16. neďiľa po ZSD; Neďiľa po Vozdvîhnuťu hol. 7 čestovanoho kresta; Sofija, Vira, Naďija, Ľubov, muč. 18. P. Evmeň ij, prep. 19. V. 20. S. Trofim i inšy mučenı̂ky 21. C. 22. P. Evstaťij, velmuč. 23. S. 24. N. Zakončiň a prazd. Vozdvıĥ nuťa čestovanoho kresta; Kodrat, ap. Foka, muč.; Jona, prorok Strîmanosť od mjasa Počaťa sv. Joana Krestı̂teľa - Operednı̂ka 17. neďiľa po ZSD; Tekla, peršomuč. hol. 8 25. P. Evfrosinija, prep. Strîmanosť od mjasa 26. V. Zasnuťa Joana, ap. i jev. 27. S. Kalistrat, muč. 28. C. Chariton, prep. 29. P. Kirijak, prep. 30. S. Grigorij Armeň skyj, svjaščmuč. 28

J̌ ’ SEPTEMBER 2023 1. P. 19. Andrij, muč. Dišpenzacija od postu 2. S. 20. Samujil, prorok 3. N. 21. 13. neďiľa po ZSD; ap. hol. 4 4. P. 22. Agatonik, muč. 5. V. 23. 6. S. 24. Zakon. prazd. Zasnuťa Presv. Bohorodı̂ci (Uspenija); Lup, muč. 7. Č. 25. Evtich, svjaščmuč. 8. P. 26. 9. S. 27. Metoďij Dominik - protoigumen redemptorisťiv, prepmuč. 10. N. 28. Vartolomej i Tit, ap. Adrijan i Natalija, muč. Strîmanosť od mjasa Pimen, prep. 14. neďiľa po ZSD; Mojsej Murı̂n, prep. hol. 5 11. P. 29. ODOTNUŤA ČESTOVANOJ HOLOVY Strîmanosť od mjasa 12. V. 30. SV. JOANA KRESTÎTEĽA - OPEREDNÎKA 13. S. 31. 14. C. 1. Aleksander, Joan i Pavel, svjat. 15. P. 2. Uložiň a pojasu Prečistoj Divy Mariji v Chalkopratiji 16. S. 3. 17. N. 4. Počatok indiktu, to značiť novoho cer’kovnoho roku; Simeon Stovpnık̂ , prep. Mamant, muč. Dišpenzacija od postu Antim, svjaščmuč. 15. neďiľa po ZSD; Vavil, svjaščmuč. hol. 6 18. P. 5. Prorok Zacharija - otec’ sv. Joana Krestıt̂ eľa 19. V. 6. Pamjatka na čudesne ďilo sv. archanhela Mı̂chajila v Kolosach 20. S. 7. Peredprazdnı̂kovyj čas pered prazdnı̂kom Narodžiň a Presvjatoj Bohorodı̂ci; Sozont, muč. 21. Č. 8. NARODŽIŇA PRESVJATOJ BOHORODÎCI 22. P. 9. Joakim i Anna - rodı̂či Presvjatoj Bohorodıĉ i, prep. Strîm. od mjasa 23. S. 10. Minodora, Mitrodora i Nimfodora, muč. 24. N. 11. 16. neďiľa po ZSD; Neďiľa pered Vozdvîhnuťom hol. 7 čestovanoho kresta; Teodora, prep. 25. P. 12. Zakončiň a prazdnı̂ka Narodžiň a Presvjatoj Bohorodı̂ci; 26. V. 13. Avtonom, svjaščmuč. 27. S. 14. Peredprazdnık̂ ovyj čas pered prazd. Vozdvıĥ nuťa 28. C. 15. 29. P. 16. čestovanoho kresta; Korniľij Stotnı̂k, muč. 30. S. 17. VOZDVÎHNUŤA ČESTOVANOHO KRESTA Strîmanosť o d mjasa Nikita, velmuč. Evfimija, velmuč. Strîmanosť od mjasa Sofija, Vira, Naďija, Ľubov, muč. 29

A RTOS 3 / 2023 OBSJAH:O :NA PERŠIJ STOROŇI: BSJAH CER’KOV Časopís Artos už i v digitalňij podobi 2 PODOBOZMINY HOSPODA, Čas vakacij i oddychu 3 Bytí šyriteľom pokoja 4 BUKOVA HIRKA Našy normalny ďití 6 Prošu Tebe, Bože 7 Našy ďila naj svidčať o ťim, jake mame serdce 8 Gratulacija - Aleksander Zozuľak 9 Nezvyčajnyj počatok Duchnovičovoho Prjašova 10 Interesností iz Bibliji 11 Oprosílí s’te sja! - Teplota 12 Cilyj žyvot pokorno nesla svij krest 14 Radijo Rusyn FM, šyriteľ osvity Rusíňiv 15 Aktivity OSJK 18 Molítva na každyj deň 19 Скромный Старинчан в ОСН 20 Na príjateľach i rodíňi sja ne šporíť 21 V Ameríci zvučalo jevanhelije po rusíňsky 22 Prorok Amos 23 CHOČEŠ POMOČI ,NEOKadlpeOunsdtaDyri2juL0m2O3 Ž NO DAJ Č22IT34 ATÍ DOBROMU ĎILU? !I DRUHYMFotografiji z toržestvennoho sv. príčaščiňa 33 Artos Názov a sídlo vydavateľa: Spolok svätého Jána Krstiteľa, kpt. Nálepku 36, 068 01 Medzilaborce NE ODLOŽ, IČO vydavateľa: 37 939 271 Dátum vydania: júl 2023 NO DAJ Adresa redakcie: Artos, Gr. kat. farský úrad, 067 04 Oľka 37 ČITATÍ Šéfredaktor: o. Milan Jasik tel.: 057 / 73 98 147; mail: [email protected] I DRUHYM! Grafická úprava: o. Martin Kostilník Jazyková a redakčná úprava: o. Igor Pančák, o. Vladimír Pančák, o. Ivan Barna Cenzor: o. Maroš Prejsa Cirkevné schválenie: Gréckokatolícke arcibiskupstvo v Prešove, pod číslom 2712/2004 Registračné číslo Ministerstva kultúry SR - EV 3170/09 ISSN 1336 - 6564 Vychádza ako štvrťročník. Redakcia si rezervuje právo na úpravu príspevkov. Č.ú. SK92 0900 0000 0004 6241 9172 www.artos.wbl.sk

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA V ramkach Medžinarodnoj ľitňoj školy POĽOVAŇA rusíňskoho jazyka sja dňa 20.6.2023 odbyla prezentacija kníhy Karpatská Do ľisa nad Valalíky pišlí dvomí poľovníky rus - historický atlas od profesora v jeden deň, no v inšij dobi, Pavla Roberta Mogočiho na fotografiji takže ne znalí o sobi. v seredíňi. Publikaciju vydala Keď sja jim v jednu hodínu Prjašivska univerzita v roku 2022. zdalo, že víďať zvirínu, Šaňo vypalív na svíňu, 15 Miňo strilív po oliňu. 31 A perežyv to lem Miňo, i to z ťažkym poraňiňom. Chto lovíť na vlastnu pjasť, sam sobi rychtuje pasť. Josíf Kudzej

Snína - misto Medžilabirci Oľka Voľicja Čirč Radvaň Anglic’ko - Londín