1_2020

ARTOSročník XVI. 0,70 Eur 1 /2020

ARTOS 1 / 2020 NOVA KNÍHA JEPISKOP VASÍLIJ U FOTOGRAFIJACH Dňa 8. decembra 2019 r. Mgr. Petro Krajňak uviv do žyvota svoju najnovšu kníhu hori uvedženoho titulu. Fotogra- fiji i korešpondencija pochodíť z rodínnoho albumu grekokatolíc'koho svjaščeníka Vojťecha Molča- na (1901 - 1969), kotryj v časach svojich bohoslovskych študij byv spoluklasníkom Vasílija Hopka (1904-1976). Vladyka Hopko z ním utrímovav písomnyj kontakt počas svojoho vyhnanstva v severo- českim Oseku (1964-1968) i byv joho dobrym príjateľom. Toržes- tvennyj akt poblahoslovľiňa kníhy sja odbyv v rímokatolíc'kim chra- mi sv. Joana Krestíteľa na Soľňij Baňi v Solívari, a to po cer'kovno- slavjaňskij liturgiji, kotru odpravľalí otcjove duchovny: Vasíľ Kor- maník, Josíf Novic'kyj, Juraj Gradoš i Franťišek Krajňak, a svojim krasnym spivom bohoslužiňa provadív chor z grek'katolíc'koj cer'- kví Vozdvíhnuťa čestnoho kresta parochiji Prjašiv - Sekčov. Propovidateľ o. Vasíľ Kormaník so- bi zaspomínav na svoji osobny za- žytky z vladykom „pokornoho i čis- toho serdcja.“ Dakotry fotografiji, što sja nachoďať v knízi, bylí avto- rom publikovany už i v mínulostí v rozmajitych istorično-kulturnych staťach, dakotry suť calkom novy a suť dorohocinnym istoričnym i študijnym materijalom. O koreš- prodovžiňa na stor. 31 2

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA Dorohy členove Obščestva sv. Joana Krestíteľa, dorohy čitateľi Artosa! Začnu dakus humorno. Raz jem čuv poslovicju, že planovatí je od slova plano. Dumam sobi, že je na ťim i dašto pravdy, no zas' ne planovatí to by s'me sja así nígde ne posuvalí. A toto platíť jak u sviťskim, tak i v duchovňim žyvoťi. Toho roku ma- me v Cer'kví takyj plan: Vece sja zamirjajme na Bože slovo. Ono to ne je žadna novota, no príťim je to fundament našoj viry. Naš christijaňskyj žyvot stojiť na Božim slovi i na Slovi, kotre sa stalo ťilom. V serbskim monastyrju Visoki Dečani, kotryj jem navščiviv začatkom Filipovky, jem objavív zvlaštnu maľbu na sťiňi – fresku. Byv tam vyobraženyj Isus Christos, kotryj byv oblečenyj do zlatych ríz a v pravij ruci trímav vytasenyj meč. Take dašto jem išči ne víďiv a mušu povistí, že kus ňa to i pohoršylo. Sam sebe jem sja zvidovav, što to može značití, no chvalabohu jem ďistav i pojasňiňa ku tomu vyobražiňu. Christos je tot, kotryj odotínať hrichy. Jak jem to vysluchav, rozpamjatav jem sja na slova svjatoho apostola Pavla: „Bo Bože slovo je žyve i uspišne, ostriše jak každyj z obidvoch bokiv vyostrenyj meč. Proníkať až do misc, de sja odďiľuje duša od ducha a špik od kostej, až do serdcja, de rospoznavať joho namiriňa i dumky“ (Jev 4,12). Cilyj svit pochodíť z Božoho slova jak nachodíme v Svjaťim pís'mí: „Boh poviv i stalo sja tak.“ I z virov je to tak, po perše čujeme ohološaňa až tak sja stavame viru- jučima. Christijaňskyj žyvot sja zato ne zaobyjde bez Božoho slova, bo jak budeme znatí jak mame a jak ne mame robítí? Jak budeme znatí, što je Boža voľa z namí - dobra i dokonala? Lem Bože slovo nas učiť, žeby s'me znalí všytko, što nam potrib- ne robítí i što treba zochabľatí i sobi ne všimatí. Všytkym Vam i sobi vyprošam, žeby s'me sja, utverdílí v Hospodňim Zakoňi, perestalí sja trímatí zemnoho dumaňa i požadlívosťamí, no uťikajuči od pomíňa- jučich krasot toho svita vybralí toto, što je vične i nebesne, žeby s'me i tot rik nacho- dílí pravdívyj ciľ našoho žyvota – spasiňa v Isusoví Christoví našim Hospoďi. Šťastlívyj Novyj rik Vam žyčiť o. Míchal Galmus, paroch v Hostovicjach – Narodív sja v 1986 r. Maturovav na Gymnaziju sv. Joana Krestíteľa v Humenňim. Teologiju študovav v Prjašovi. Vysvjačenyj byv v Ľutíňi 16. 6. 2013 r. V rokach 2013 – 2015 byv kaplanom v Bardejovi na Vinbargu. Od 2015 r. je parochom v Hostovicjach. Je ženaty i zo svojov paňi Zdenkov majuť trí ďití – Míchala, Hanku i Volodímira. 3

ARTOS 1 / 2020 MUDERCI Z VOSTOČNOJ KRAJINY Zo Svjatoho pís'ma zname, že hološeny za svjatych, no narod jich narodženoho Christa nav- proslavľav i prosív o pomič prí podo- ščivílí muderci z vostočnoj krajiny. rožach. Dakotry legendy hovorjať, že Jevanhelista Maftej píše: „V časi pa- muderciv pokrestív apostol Toma, novaňa carja Iroda, kolí v judej- stalí sja jepiskopamí a umerlí v Pales- skim Viflejemi narodív sja Isus, tíňi. V 4.storoču jich ťilesny ostatky príšlí do Jerusalíma muderci z vy- našla svjata Helena, kotra jich pereve- chodnoj krajiny.“ zla do Konstantinohrada i darovala Svjatopísateľ ne píše, kiľko jich by- Milaňskomu jepiskopoví. Istoričnym lo. Starochristijaňskyj teolog Orige- faktom je, že v 1158 r. cisar' Fridrich nes (3.st.) sobi dumav, že bylí trjomí, Barbarossa napav svojim vojskom na bo príneslí trojaky dary: zlato, ladan i misto Milano, obsadív ho a jepiskop miro. Tradicija, ale byla rozmajita. V Rainalz z Dassela ťilesny ostatky zapadňij Cer'kví sja hovorílo o 2 - 4, u trjoch cariv pereviz do Kolina nad Rí- vostočňij až 12. nom, de bylí uloženy v chrami sv. Pet- Podobno je to i z nahľadom, chto ra. bylí muderci. Svjatyj Cezarijus z Arles (6.st.) píše, že bylí cari. Jich imena ale V Rímokatolíc'kij cer'kví prazdník ne spomínať. Na fresci iz 7. storoča v Trjoch cariv zaprovadílí do liturgično- Raveňi suť cari označeny i imenamí ho žyvota už v 3. storoču na 6. janua- Kaspar, Melchijor, Valtasar. V 12. ra. V tot deň svjaščeníky blahoslovľať i storoču totu informaciju beruť jak domy a na dveri posvjačenoho domu pravdívyj fakt. Tot nahľad zastavav i krejdov napíšuť bukvy i aktualnyj rik : teolog, zajedno i kancelar' parižskoj 20 - C + M + B - 20. Dakotry hovor- univerzity Sorbony - Petro Komestar. jať, že ide o Kaspara, Melchijora i Val- Muderci ne bylí nígda oficijalno vy- tasara (slovac'. Baltazár) a zato na dverí píšuť G + M + B, inšy zas' 4

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA tverďať, že to ne suť peršy bukvy car's- ikonografiju. U rímokatolíkiv sja zo- kych imen, no skurtšanína latíňskych bražujuť jak muž molodyj, muž sered- slov „Christus mansionem benedicat“ ňoho viku i muž stareňkyj. Kaspar ( C + M + B - Christe, blahoslov toto (mladenec') je zobražovanyj jak negri- obysťa). Krestíky ne suť znakom ťan i reprezentuje Afríku, Meľchijor „plus“, no suť simbolom kresta Isusa (starec') - Evropan reprezentuje Evro- Christa. Suť i grec'ky varijanty jich pu a Vaľtasar (muž seredňoho viku) - imen Appelikon, Amerin i Damas- Azijčan reprezentuje Aziju. kon, i jevrejsky Magalat, Galgalat i U vizanťijskij ikonografiji sja mu- Serakin. Jestvujuť legendy i o četver- derci zobražujuť na ikoňi Roždestva ťim mudercjoví, kotroho zvuť Arta- Isusa Christa, no ňi jak cari, no jak ban. muderci z vostočnoj krajiny. Okre- Zobražiňa trjoch cariv mať bohatu mišňij prazdník ne majuť. RIK BOŽOHO SLOVA -red.- Zostavív o. Franťišek Krajňak Tak jak na dorohach ľubíme a na otec' Pavel VI. v 1969 r. a Slovakija je jej naš chosen chosnujeme pomič rjadnym členom čerez Katolíčne biblične navigačnych sistemiv, žeby s'me lehko i ďilo. Poslaňom federaciji je šyriňa Svja- bezpečno došlí do ciľa, tak samo by s'me toho pís'ma. Prezident federaciji - kardi- malí matí interes, i zanímalí sja najisťišym nal Luis Antonio G. Tagle proponovav, Navigatorom, kotrym je ľubľačij i vsemo- žeby sja tohoročnym peredroždestven- hučij Boh. Vin „mnoho raz i mnohyma nym časom začav slavítí Rik Božoho slova sposobamí hovorív davno ku našym ot- a trímav až do prazdníka sv. Jeronima ( t. cjam čerez prorokiv. No teper' v posľid- zn. do 30.9.2020 r., podľa rím. kat. ňim časi, prohovorív ku nam čerez Syna“ kalendarja). Konferencija jepiskopiv (Posmoť: Jevrejam 1, 1-2). Slovakiji totu propoziciju príjala. Ku rozvažaňu nad Božym slovom nas Treťov, a barz micnov danosťov, je motivujuť trí daností: apostoľske pís'mo Svjaťišoho otcja Fran- ťiška Aperuit illis („Tohdy jim prosvitív Peršov je 1 600 rokiv od smertí sv. rozum, žeby porozumílí Pís'mam“ - Lk Jeronima, kotryj zasvjatív cilyj svij žyvot perekladam Svjatoho pís'ma do tohdyš- 24,45). V ťim Pís'mi Svjaťišyj otec' ňoj reči naroda - latínčiny. Svojim pere- pojasňuje prepotribnosť Božoho slova v kladom choťiv Bože slovo zrobítí dostup- žyvoťi čolovika. Pidkripľať nas, žeby s'me nym všytkym ľuďam. Zato sja i joho pere- sja ním vece zanímalí. Ustanovľuje, že klad nazyvať „Vulgata“ - t. zn. „univerzal- neďiľa 26. januara 2020 r. (neďiľa Zak- no rozšyrenyj“. cheja, podľa gr. kat kalendarja) bude to- ho roku i neďiľov Božoho slova. Druhov danosťov suť pjaťdesjaty ro- kovíny Katolíčnoj biblíčnoj federaciji. Z Pastyr'skoho pís'ma Osnovaňa toj federaciji inicijovav Svjaťišyj Konferenciji jepiskopiv Slovakiji 5

ARTOS 1 / 2020 BIBLIČNYJ JAZYK I MATERIJAL NA PÍSAŇA KNÍH (Z NAHODY ROKU BOŽOHO SLOVA) Originalny bibličny teksty časiv Aleksandra Velíkoho. Biblična Svjatoho pís'ma bylí písany grec'ka bisida ne je klasična, no na- jevrejskym, aramejskym i grec'kym rodna, nazyvana kojne. jazykom. Jevrejskyj jazyk, to zapadno-se- Što sja tykať materijalu, kotryj sja miťska bisida, jazyk Chananejciv, chosnovav na písaňa, samoperše to kotru Žydove v Palestíňi príjalí za byv papirus. Ciperus papirus, to svoju. Aramejčina, to jak by „rodína“ rostlína, kotra rosla blízko riky Nil. jevrejskoho jazyka. Samoperše ňov Rostlínu rozrizovalí na tonky pasíky, bisidovalí Aramejčane kolo Damasku, klalí na krest čerez sebe, polívalí le- pizňiše od 9. storoča pered Christom pom, lísovalí i tak sochla na soncju. sja rozšyríla po ciľim Or'jenťi i stala sja Na papirus sja písalo lem na jeden bik jazykom diplomatičnym i obchod- i byv zhotovlenyj v cilostí. Po napísa- nym. Od 4. storoča totu bisidu začav ňu sja nakručav na paľicju - vaľok, kot- vytískovatí grec'kyj jazyk. No i tak ara- ryj nazyvalí zvitkom. Na joho konzer- mejčina zistala bisidov narodnov až vaciju (sochraňiňa) byv najľipšyj su- do príchodu Arabiv v 7. storoču po chyj pisok. Zato, kiď sja pizňiše našlí Christoví. Sam Isus Christos bisido- dajaky častky, sochranílí sja schovany vav aramejskym jazykom. Pravi v ťij v pisku. Naukovci vyrachovalí, že dov- bisiďi bylí najdženy v Kumraňskych žka zvitkiv Maftejovoho jevanhelija jaskyňach trí častky z kníhy Toviji. Tak byla kolo devjať metriv, Markovoho samo i perše jevanhelije od Mafteja šisť metriv, jevanhelije Luky malo de- bylo napísane aramejsky. V inšych sjať metriv a Joanove sim metriv. novozavitnych kníhach suť tym jazy- kom spomjanuty lem dakotry slova, Kiď hovoríme o bibličnych kní- jak Effeta, Avva, Akeldama i pod. hach, je potribne prípomjanutí, že Grec'kyj jazyk, to indo-evropska Hospoď Boh nam svoje slovo ne lem bisida. Svitovym jazykom sja stav od dav, no i mer'kovav, žeby sja utrímalo pro nastupny generaciji. Kolí christi- jane ďistalí slobodu (po roku 313), za- 6

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA čav sja na písaňa chosnovatí i KATOLÍC'KA pergamen, što byla vyformovana skora. Nazvu ďistav od grec'koho BIBLIČNA mista Pergamos, de vyrabľalí pergamen zo skory osľiv, ovec' FEDERACIJA abo kiz. V Evropi sja chosnovav ne lem ku písaňu, no i maľovaňu V Katolíc'kij cer'kví micnyj impulz až do 13. storoča. Bibličny per- ku čitaňu Svjatoho pís'ma dav gamenovy lísty zvjazovalí do ko- deksiv, što suť najstaršy kníhy. II.vatikaňskyj sobor (1962-1965). V Najstaršy kodeksy pochoďať z peršoj polovíny 2. storoča. Me- konštituciji „Dei verbum“ sobor klíče dži najvyznačňišy naležať: Vati- kaňskyj, Sinajskyj, kodeks Efre- virujučich ku častomu čitaňu Božoho slo- ma Sirina, Aleksandrijskyj, Pet- rohraďskyj. Tot posľidňij je in- va. Tyž inicijuje osnovaňa inštitucij, kot- teresnyj tym, že je písanyj strib- rom a imja Hospoda zlatom. ry sja buduť tov problematikov zanímatí. Ne bez príčiny vyholosíla Jich prijoritov mať bytí perekladaňa Cer'kov od roždestvennoho pos- tu – Filipovky (15.11.2019) až Svjatoho pís'ma do narodnych jazykiv i do 30.09.2020 „Rik Božoho slova“. V Božim slovi sja striča- šyriňa Božoho slova do ciloho svita. me zo žyvym Isusom Christom, pro virujučoho ohološať radost- V roku 1969 z inicijativy svjaťišoho nu zvisť spasiňa i je svitílom, kot- re ukazuje dorohu do Božoho otcja Pavla VI. byla osnovana Katolíc'ka car'stva. Poťišujučim faktom je, že joho mame peretolkovane v biblična federacija (KBF) jak inštitucija svojim materíňskim rusíňskim ja- zyku. Obľubme sobi joho sluchatí na realizaciju bibličnoho apoštolatu. i čitatí, žeby s'me ho i radostno napovňalí, bo lem tak sja može- Centrom Federaciji je Študgard v Ňi- me statí dobryma nasľidovníkamí Isusa Christa. mec’ku. Mať 300 rjadnych čleňiv i 100 o. Jaroslav Popovec' pobočnych zo 127 deržav svita. I Slo- vakija je jej rjadnym členom čerez inštitut nazvanyj „Katolíc'ke biblične ďilo“, kot- ryj v r.1993 byv osnovanyj Konferencijov jepiskopiv Slovakiji. Inštitucija reziduje v Ružomberku a jej direktorom je od 3. ok- tobra 2019 svjaščeník Spíšskoj dijecezy Anton Ziolkovskyj. Zadaňon Federaciji je pidpora pere- klaďiv Svjatoho pís'ma do narodnych ja- zykiv, joho distribucija i študijum, pid- pora medžireligijnoho dijalogu i rozmaji- tych bibličnych aktivit. Tohočasnym predsedom Federaciji je kardinal Luis AntonioTagle. - red. - 7

ARTOS 1 / 2020 APERUIT ILLIS Dumky z apostoľsko pís'ma svjaťišoho otcja Franťiška ku slavľiňu neďiľi Božoho slova Apostoľske pís'mo APERUIT Ľude, kiď čulí Bože slovo, plakalí i za- ILLIS papu rímskoho Fran- vodílí. No dušpastyri jim povilí: „Ne ťiška mať 15 častej. Každa časť je za- buďte zasmučeny, bo vaša síla je ra- mirjana na Bože slovo, kotre mať pe- dosť v Hospoďi.“ rebyvatí v mysľi i serdci čolovika. 1. Christos po svojim voskresiňu z 5. Od propovidateľiv Božoho slo- mertvych svojim perestrašenym uče- va sja žadať, žeby jich propoviď byla níkam „prosviščať rozum, žeby poro- dobri príhotovlena, ne dovha, teolo- zumílí Pís'mam“ i posylať jim Svjato- gično jasna i žyva, propovidana od ho Ducha, kotryj jim davať sílu bytí serdcja. svidkamí tajemností spasíňa. 2. Hospoď oparadív svoje slovo 6. Christos je najvekšym ekzege- krasotamí viry, žeby toty, kotry ho do tom Bohopoznaňa. Na dorozi do hlubky poznavajuť, mohlí z ňoho čer'- Emauz pojasňovav dvom zo svojich patí toto, što ohološajuť. učeníkiv všytko potribne ku spasiňu. 3. Slavľiňa neďiľi Božoho slova V poznavaňu istoriji spasiňa je pot- mať matí ekumeničnyj charakter. Za- ribne dojtí do peresvidčiňa, že Chris- to je neďiľa zasadžena do časovoho li- tos je napovňiňom Zakona. turgičnoho programu tak, žeby pre- zentovala totu ideu i pidkripľala dobre 7. Christos do svojoj slavy perešov odnošiňa jak ku Žydam, tak i ku inšym čerez svoje terpiňa i smerť. Cilyj Staryj christijaňskym konfesijam. zavit je zamirjanyj na Christa - Mesiju. 4. Po Vaviloňskim rabství sja na- Bez Staroho zavita by s'me ne poro- rod zyšov kolo Vodnoj brany v Jeru- zumílí smertí i voskresiňu Božoho salími a z ust leviťiv sluchav Zakon. Syna. Zato i u „Viruju“ sja pidkresľuje, že Christos „terpiv i byv pochovanyj a na treťij deň voskres, jak hovorjať Pís'ma.“ Odnošiňa midži Svjatym pís'mom i virov christijaňiv je prehlu- boke, bo „vira (sja zrodíť) z ohološaňa a ohološaňa čerez Bože slovo“. (prodovžiňa v nastupňim čisľi) - red. - 8

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA Z DUMOK SV. ANTONA PUSTYNOŽYTEĽA Dijavol zo svojoj nebesnoj poziciji byv zver'hnutyj pro svoju pychu. Od tohdy sja neperestavajučo namahať o upadžiňa všytkych tych, kotry z ciloho serdcja prjahnuť prí- blížytí sja ku Bohu. Choče, žeby jich upadžiňa sja stalo z toj samoj príčiny, jak sja stalo upadžiňa joho, to značiť pro py- chu i ľubov k pomínajučij slavi. Takov a níjak inšakov taktikov demony proťiv nas bojujuť, bo suť peresvidčeny, že lem ta- kym sposobom nas oddaľať od Boha. A ku tomu išči barz dobri znajuť, že tot, chto ľubíť brata, ľubíť i Boha, a zato zaskip- ľujuť do našych serdec' vzajemnu nenavísť až do takoj miry, že čolovik už ne dokaže víďití svoho brata, abo mu povistí što i lem slovo. Mnoho vyznačnych velíkych ľudej, kotry sobi zdu- malí žytí v čestnotach i začalí pro toto robítí všytko, nakonec' všytko popsulí svojov nerozumnosťov. Zato sja níjak raz ne čudujte, že dašto podobne sja mo- že statí i vam, napr., že upadete do duchovnoj pasivity, bo sobi dumate, že s'te už dostatočno dokonaly. A tak sja stane, že takym sposobom upadete do dija- voľskoj chvoroty (daremnodumností), dumajuči sobi, že s'te blízko Boha i pere- byvate u svitľi, choc' pravda je taka, že sja nachodíte v tmi. Znate čom Isus Christos zňav zo sebe plašč, vzjav rušník i zavjazav sobi kolo pasu, do sudíny na myťa naľav vody i začav mytí učeníkam nohy? Zato, žeby nas naučiv bytí pokornyma. Tak je. Vin nam príkladno ukazav, što treba robítí. Spravdy tak. Všytky, kotry choťať bytí peršyma, nabuduť toto pervenstvo lem pokorov. Zato na počatku toho, što nas zošmarílo z neba, byv impulz pychy. A tak treba pamjatatí na toto, že kiď sja čolovík ne stane pokornym, a to po- kornym z ciloho serdcja, cilym rozumom, cilym ťilom i dušov, tohdy sja ne stane nasľidníkom Nebesnoho car'stva. (Vybrane z Filokaliji, I. časť, staťa č.34, stor.43, Ružomberok 2016) RIK BOŽOHO SLOVA „Znaj toto, že v posľidňich dňach nastanuť kruty časy, bo ľude buduť ľubítí lem samych sebe i (svoji) piňazi, (buduť) sja povyšovatí, pyšytí, proklínatí, (buduť) neposluchňany ku rodíčam, nevďačny, nespravedlívy, nelaskavy, nezlahodny, [bezočlívy, honorny, virolomny], nepravdívy, nenasytny, neskromny, nedobrožyčlívy, zradny, naremny, naduty, vece ľubľači roskošy jak Boha. (Naoko) buduť vyhľadatí jak bohobojny, no sílu (bohobojností) odšmarílí. Od takych boč“ ( 2.Timotejoví 3, 1-5). 9

ARTOS 1 / 2020 SVJATYJ JERONIM STRIDOŇSKYJ CHTO NE POZNAŤ PÍS'MO, TOT NE POZNAŤ CHRISTA Narodív sja kolo 340 r.v Stri- V 382 r. sja stav sekretarjom Svjaťi- doňi v Dalmatiji v christijaň- šoho otcja Damaza I. Po smertí pa- skij rodíňi. Pokrestítí ho ale ne dalí, py odyšov do Viflejema, de žyv jak bo v tych časach išči ďití ne krestílí, pustyňožyteľ v jaskyňi. Tam perelo- ochabľalí to na doroslyj vik. V 358 r. žyv z jevrejskych i aramejskych ru- ho rodíči poslalí študovatí do Ríma, kopísiv cilyj Staryj zavit (okrim Psal- de sja učiv grec'kyj i latíňskyj jazyk, tyrja) do latíňskoho jazyka. Joho retoriku i filozofiju. Byv barz dobrym pereklad nazvalí „Vulgata“. Svjatyj propovidateľom. Spočatku, choc' Jeronim mav v svojim žyvoťi mnoho navščivľav neďiľny bohoslužiňa, žyv nepríjateľiv, bo joho duchovny pos- rozpustnym študenťskym žyvotom, toji bylí radikalny. Vyžadovav nad- no pizňiše, čerez príjateľa Rufina sja mirnu askezu a ku svojim kritikam opamjatav i začav rozdumovatí o ja- byv micno ironičnyj i sarkastičnyj. kostňišim christijaňskim žyvoťi. Jak Proponovav, žeby každyj bibličnyj 20-ročnyj sja dav pokrestítí. Denno- tekst byv doprovadžanyj poznač- denno čitav Svjate pís'mo, što ho kamí. Prečisťij Ďivi Mariji oddavav prívelo na dumku sprobovatí mona- velíku česť. šeskyj sposob žyvota. Odyšov do Akvileji i stav sja monachom. No z Umer v 420 r. u Viflejemi. V 13. Akvileji odyšov, a v rozmajitych mo- storoču joho ťilesny ostatky perene- nastyrjach Maloj Aziji sľidoval spo- slí do Ríma i uložylí do Baziliky San- sob žyvota monachiv. Tam sja na- ta Marija Madžore. učiv jevrejskyj jazyk. V 379 r. sja dav vysvjatítí na svjaščeníka antijochij- Za učiteľa Cer'kví byv vyhološe- skym jepiskopom Pavlínom. Odty nyj papom Bonifatijom VIII. v roci odyšov do Konstantinohradu, de sja 1295. Vostočna cer’kov joho pam- spoznav z Grigorijom Nazijaňskym. jatkу slavíť 15. juna. o. Franťišek Krajňak 10

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA VYŠOV KOMPLETNYJ RUSÍNÚSKYJ PEREKLAD STAROHO I NOVOHO ZAVITA 25- ho novembra 2019-ho roku perekladav Dr. Änko Ramač, kotryj odbyla sä v administrativ- prípomänuv, že robota na perekla- nim centri Eparxiá sv. Níkolaä v di počala z pidporov i pomočov vže Rusúkim Keresturi, kotryj naxo- pokijnoho franciskanína o. Dr. Ta- dítú sä v Novim Sadi, istorična po- deä Vojnoviča. diä. V rezidenciá eparxy odpre- zentovalí novovydanyj pereklad Vojvodínúsky Rusíny vže malí ciloho Svätoho Písma – Staroho i zroblenyj i sxvalenyj pereklad Novoho zavita. Novoho zavita skoriše. Pereklad Äk informovala agentura Ruten- začalí robítí u 2003- im roci i vy- pres, na prezentaciá i preskonfe- šov u 2006-im roci, kolí súme sobi renciá z tym poväzanij prívitav prípomínalí 360-ričnicý Užho- všytkyx učastnyx eparxa Georgij rodúskoj uniá. Džudžar. Pereklad q v bačvanúskij varianti rusínúskoho äzyka. V ramkax karpatúskyx variantiv „Treba, žeby Bibliä byla v kaž- rusínúskoho äzyka isnuýtú lem pe- dim obystý, ne lem na poličci, zato reklady, kotry sutú vydavany Prä- pro ný odkryjme našy serdcä i šivskov grekokatolícúkov arxiq- dušy, pro nevyčerpne žridlo od- parxijov. Xocú tlumačinä začalí sä povidej na všytky najvekšy vo- robítí vže u 1980-yx rokax, dote- prosy v žyvoti,“ poviv vladyka perú iz cerúkovnym sxvalinúom vy- Georgij počas prezentaciá. Bibliý šlo lem Tetraqvanheliq u 2009-im roci. Apostolarú, xocú q príhotov- lenyj do druku ponad rik, čekatú na sxvalinä präšivskoho metropolity. Okrim toho sutú v präšivskim štan- dardi oficialno perelo- ženy dakotry psalmy, kotry naxodätú sä v boho- služinäx, äky vže bylí vydany arxiqparxijov. Petro Medvidú InfoRusín 22/2019 11

ARTOS 1 / 2020 SVJATYJ SPRAVEDLÍVYJ o. Ivan Barna SIMEON BOHOPRÍJEMEC' Spravedlívyj Simeon i proro- Podľa slov Peredaňa, byv Simeon kyňa Anna suť svjatyma, kotry jednym iz simdesjaťoch dvoch muživ, suť neodďilno zvjazany z prazdníkom kotrym egipťskyj car' Ptolemaj II. Striťiňa Hospoda. Kolí Prečista Ďiva i nakazav peretlumačití Staryj zavit iz Josíf Zrukovanyj príneslí ďitínku Isusa jazyka jevrejskoho do grec'koho, zato do Jerusalímskoho chramu, Simeon i sja tot tekst klíče „Pereklad 72-och Anna jak peršy spoznalí v ďitíňi Me- tlumačiv“ – tody Septuaginta. Si- siju, Spasíteľa ciloho svita. Jich pa- meonovym zadaňom bylo peretluma- mjatku sobi prípomíname na peršyj čití kníhu proroka Isaiji. V ňij sja stritív deň poprazdenstva Striťiňa - 3. feb- z rečiňom, kotre ho prívelo do po- ruara. chybnostej, do jazykovoj neistoty. V Osnovny informaciji o Simeonoví jevrejskim originaľi toto rečiňa zvuča- mame iz jevanhelija od Luky, kotryj lo tak: Smoť, Ďiva počne v utrobi i ho zobražať jak vyňatkovoho čolovi- porodíť Syna (Is 7,14). Simeon byv ka, kotryj mav vyznačnu roľu prí prí- peresvidčenyj, že slovko „ďiva“ je choďi Christa na zemľu. „I smoť, v očevidna chyba! Taď, jak by ďiva (že- Jerusalími žyv čolovik, kotryj sja na, kotra ne žyje seksualno) mohla zvav Simeon. Byv to spravedlívyj i porodítí ďitínku? Jednoducho ne uvi- pobožnyj muž, kotryj čekav poťichu rív, že Mesija sja čudesnym sposobom Izraiľa i mav v sobi Svjatoho Ducha“ narodíť iz ženy, kotra sobi sochraníť (Lk 2,25). Dalšy informaciji o Sime- svoju ťilesnu neporušenosť. Zato cho- onoví nam nukať Svjate peredaňa, ťiv namisto slovka „ďiva“ napísatí slo- kotre učtívame tak, jak i Svjate pís'- vo „žena“, no v ťim momenťi sja pe- mo. red ním pojavív Božyj anhel, zatrímav 12

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA mu ruku i poviv: „Maj viru v napísany slova, ty sam sja peresvidčiš, že oní sja napovňať, bo ty ne zaznaš smerť, pokyn ne uvídíš Hospodňoho Christa, kotryj sja narodíť iz čistoj i neoskver- nenoj Ďivy“. Toty slova sja stalí pravdívyma, bo perešlí des- jatky rokiv a Simeon vse žyv i žyv. A každyj deň očekovav, kolí sja svitu vyjavíť Mesija, kotryj sja narodíť z ďivy. Stalo sja, že kolí byv Simeon u vysokim viku, Svjatyj Duch ho príviv do Jerusalímskoj cer'kví. Bylo to v deň kolí Josíf Zrukovanyj i Prečista Ďiva Marija príšlí do chramu z malym Isusom, žeby ho požertvovalí Hospodu i odpravílí nad ním obrjad podľa Mojsejovo- ho zakona. Doslova tu, na najsvjaťišim misci, odbyla sja striča spravedlívoho starcja i Tvoríteľa svita. Si- meonoví byla vyjavlena Boža tajemnosť, vin poro- zumív, že chlopec' na Marijinych rukach je tot dovho očekovanyj Mesija, o kotrim pered mnohyma rokamí písalí proroky. Svjatyj Si- meon z velíkov bohobojnosťov vzjav na ruky ďitínku i poviv: „Teper', Vladyko, propu- ščaš svojoho raba, v pokoju, tak, jak jes' oholosív. Bo moji oči víďilí tvoje spasiňa, što-s' pered tvarjov všytkych ľudej prí- hotovív. Svitlo na prosviščiňa pohaňiv i slavu tvojich ľudej, Izraiľa.“ Jak hovoríť Svjate peredaňa, spravеd- lívyj Simeon umer skoro po svojim stritnu- ťu z Christom v Jerusalímskij cer'kví. Podľa legendy sja dožyv 360 rokiv. V prazdníku Striťiňa, christijaňska Cer'- kov vídíť ne lem vypovňiňa zakonnych ob- rjaďiv, no uvažať ho jak striču Staroho za- vita (starcja Simeona i prorokyňi Anny) i Novoho zavita (Hospoda Isusa Christa), de sja dosvidčuje, že Novyj zavit – Christos ne rušyť Staryj zavit, no prívodžať ho do povnoty. 13

ARTOS 1 / 2020 o. Milan Jasík V CHRISTOVÍ SJA I MY STALÍ NASĽIDNÍKAMÍ V Christoví sja i my stalí nasľid- rať všytko toto, što čolovik v ťili níkamí - tak píše apostol Pa- nazberav, abo dobry ďila na spasiňa, vel na počatku svojoho Pís'ma Efeza- abo plany na odsudžiňa. V Isusoví Kurta meditacijanam (1,12). A vostočny otcjove nam Christoví sja nam davať i joho nasľid- ku tym slovam davajuť take rozva- stvo, kotrym je bezsmertne Car'stvo žaňa. Bože. Toto Car'stvo nabudeme toh- Všytko je od Isusa Christa, všytko dy, kiď zochabíme car'stvo zemne; je čerez Isusa Christa, všytko je v kiď umreme hrichu, nabudeme nebo; Isusoví Christoví. Bez ňoho ne mame kiď rozvjažeme zvjazky z dijavolom, níjake dobre odnošiňa aní ku Hospo- nabyvame nasľidstvo Isusa Christa. du Bohu, aní ku ľuďam, aní ku níčo- Zato sobi usvidomľujme, jake ščire mu što je sotvorene. Vin je naša holo- nasľidstvo nas čekať! Lem ho ne pro- va. V ňim s'me sja stalí nasľidníkamí. dajme, tak nerozvažno i tuňo jak Isav A, nasľidníkamí čoho? Car'stva Bo- svoje peršenstvo. žoho. Čom sja christijane v Novim za- Naše rozvažaňa zakončme slova- viťi mnoho raz nazyvať nasľidníkamí? mí apostola Pavla: „Blahoslovlenyj je Zname, že nasľidstvo (slov. dedičstvo) Boh i Otec' našoho Hospoda Isusa je vse zvjazane z dačijov smerťov. Christa, kotryj nas v Christoví blaho- Musíť jeden umertí, žeby druhyj mih slovív povnym duchovnym blaho- nabytí nasľidstvo. Christijane sja išči v slovľiňom na nebesach! Taď v ňim ťim žyvoťi stavajuť nasľidníkamí, bo v (sobi) nas vybrav išči pered vytvori- ních umerať staryj čolovik a na joho ňom svita, žeby s'me pered ním bylí misce príchodíť jak nasľidník novyj svjaty i čisty v ľubví. Zo svojoj dobroj čolovik. Tot, kotryj žyje dovše, tak tot voľi i ochoty nas peredustanovív, pereberať nasľidstvo. Kiď ťilo umre, žeby s'me čerez Isusa Christa bylí prí- duša ho perežyje. Ona poťim perebe- jaty za (joho) syňiv“ (Ef 1, 3-5). PONUKAME: GREKOKATOLÍC’KYJ RUSÍŇSKYJ KALENDAR’ 2020 [email protected] 14

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA SPOMÍNAŇA NA VLADYKU JOANA EVGENA Vladyka Joan Evgen Kočiš teresniše byv posľidňim jepiskopom sluchatí o pamjatavšim na pronasľidovaňa žyvoťi Grekokatolíc'koj cer'kví v rokach vladyky v 1950-1968. Ďistalo sja mi velíkoj časach Božoj blahodatí, že v 2017 r. jem jak pronasľidovaňa. Kolo sluchaňa bohoslov Prjašivskoho grekokato- všytkych trapľiň jem ďakovav za líc'koho seminarja mih bytí piv roka slobodu viry v dnešňich časach. mojoho pastoračnoho ročníka kolo vladyky Joana Evgena. Jednov spomínkov, kotra sja mi Za tot piv rik s'me veľo vzajem- vryla do pamjatí byla tota kiď vlady- noho času perebylí v molítví, asisto- ka, v ťij dobi jak svjaščeník, v časi vav jem mu prí Službach Božych, no svojoho perebyvaňa v PTP každyj holovno mnoho mi hovorív o istoriji deň, i pid hrozbov vysšoho trestu našoj Cer'kví i svojim žyvoťi. služyv Službu Božu. Kiď jem sja ho Od joho ďitínstva, roky v semi- prosív na najnetradičniše misce nari, zrušiňa Grekokatolíc'koj cer'- odpravľaňa Služby Božoj ďistav jem kví čerez trapľiňa v PTP, ci vjazňic- nečekanu odpoviď. Vladyka Joan jach s'me v našych bisidach došlí až Evgen v baní, jak byv v PTP, služyv ku joho starobi i penziji, kotru pere- Službu Božu v hlubki vece jak 500 žyvav v domi sv. Kozmy i Damijana metriv. Pro mene jak bohoslova to v Prjašovi. bylo velíkym pidkripľiňom, že i čerez Barz interesne bylo sluchatí vla- nebezpečenstvo trestu sobi vse na- dykovy spomínaňa na našych blaže- šov čas i misce stritítí sja z Isusom nych jepiskopiv Pavla Gojďiča i Va- Christom v Evcharistiji. Dalo by sja sílija Hopka, z kotryma sja stričav v tu písatí mnoho spomínok vladyky časi svojoj seminarnoj formaciji a Joana Evgena, no na to by ne sta- poťim z vladykom Vasílijom i jak čilo aní jedno čislo Artosa. Veľo joho svjaščeník. No pro mene bylo najin- spomínok i cilyj joho žyvot je spí- sanyj v knízi pid nazvov V nádeji 15

ARTOS 1 / 2020 vzkriesenia, kotra vyšla lem paru tí vladykiv žyvot, i v naďiji voskresiňa misjaciv pered vladykovov smerťov. naj mu Hospoď Boh dasť „vičnuju Nakonec' možu už len poďakovatí pamjať i blaženyj pokoj!“ Hospodu Bohu za možnosť spozna- Jakub Jasík, bohoslov MONS. JOAN EVGEN KOČIŠ – EMERITNYJ POMIČNYJ JEPISKOP GREKOKATOLÍC’KOHO APOSTOĽSKOHO EKSARCHATU V PRAZI I EMERITNYJ JEPISKOP ABRITŤSKYJ -Narodív sja 25. juna 1926 v - V 1968 r. byv osobnym tajo- Pozdišovcjach. mníkom jepiskopa Vasílija Hop- ka, kotryj byv v ťim časi interno- - Zmaturovav v 1946 r. na vanyj v Oseku (ČR). Učiteľskij akademiji v Michaľiv- cjach. - V 1968 r. sja zapojiv do ob- novľiňa Grekokatolíc'koj cer'kví - Od 1947 do 1950 r. študo- v Českosloveňsku. vav teologiju na Vysokij boho- slovskij škoľi v Prjašoví. - V 1968 - 1969 r. byv paro- chom v parochiji Klenov. - Od 1950 do 1953 r. služyv jak vojak povinnoj vojeňskoj - V 1969 - 1990 r. ceremo- služby v PTP na mnohych mis- niarom na Grekokatolíc'kim or- cjach v Čechach. dinariaťi v Prjašoví. - Byv 1. januara 1951 tajno - V 1990 - 1993 r. byv paro- vysvjačenyj na svjaščeníka v chom v parochiji Ďurďoš. Rožňaví jepiskopom Robertom Pobožnym. - V 1993 - 1996 r. byv direk- torom Jepiskopskoho vikariatu - V rokach 1958 – 1960 byv v Prazi. uvjaznenyj v mnohych vjazňic- jach – Prjašiv, Ilava, Hradec Kra- - V 1996 – 2003 r. byv gene- love, Praha. ralnym vikarjom Apostoľskoho eksarchatu v Prazi. - V 1960 r. po amnestiji sja zamestnav jak robitník v Pardu- - V 2004 – 2006 r. byv pomič- bicjach, odky vse odchodív na nym jepiskopom Apostoľskoho Vychodne Sloveňsko, de tajno eksarchatu v Prazi. služyv jak svjaščeník po mno- hych našych parochijach. - Od 2010 r. žyv v Prjašoví. - Umer 4. decembra 2019 v - Byv 3. decembra 1967 r. Prjašoví a je pochovanyj v kripťi tajno vysvjačenyj na jepiskopa v prjašivskoj katedraly. Brňi tajnym jepiskopom Feli- ksom Davidkom. - red. - Vičnaja jemu pamjať! 16

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA AKTIVITY OBŠČESTVA AKTIVITYKošyci 22.10.2019 - Organizacija molody.Rusyny v Košycjach zaprosílí o. Fran- ťiška Krajňaka z OSJK, žeby jim na vysokoškoľskim internaťi na Jedlíkovij uľici, na cer'kov- noslavjaňskij liturgiji propovi- dav po rusíňsky, a po Službi Božij jich poinformovav o bo- hoslužiňach za pomeršyma. V „dušičkovij atmosferi“ jim o. Krajňak blížše pojasnív Panachidu, Parastas i Liturgiju za pomeršyma, a čom sja za pomeršych treba molítí. Študenty žy- vo diskutovalí o zadušnych subotach, hramotach, komašňi i rozmajitych interesnych zvyčajach (i nezvyčajach) na pohrobach. Čabaľivci 4. 12. 2019 - Odbyla sja striča Vyboru OSJK, kotryj pe- rejidnav distribuciju novoho Grekokatolíc’koho rusíňskoho kalendarja na rik 2020 i akutnu potrebu vydaňa ciloho Novoho Zavita v rusíňskim kodi- fikovaňim jazyku. 2020 OBJIDNAJ SOBI NA ADRESI REDAKCIJI ABO 057/739 81 47 KALENDAR’ 17 I ARTOS PIDPORÍŠ SVOJE RELIGIJNE I KULTURNE BOHATSTVO

ARTOS 1 / 2020 CER'KOV Z MOLODYMA II. – PROJEKT DUCHOVNYCH AKTIVIT NA INTERNATACH V KOŠYCJACH Molody ľude aní u velí- rusíňskoj istoriji i duchovnoho kych mistach ne zaby- žyvota. vajuť na svoji koriňa. Už treťij rik sja nam daríť organizovatí du- V 2019 r. s'me sja v ľitňim se- chovny aktivity na internatach mestri dovjedna molílí na sv. na uľici Jedlikovij v Košycjach. liturgiji z o. Ivanom Barnom, Toty aktivity organizije O. Z. mo- moleben ku svjaščenomuče- lody.Rusyny v spolupraci z Ko- níkoví Vasílijoví Hopkoví z jero- šyc'kov grekokatolíc'kov epar- monachom Kassijanom a kres- chijov i Obščestvom sv. Joana tnu dorohu z vladykom Mila- Krestíteľa. Dokincja s'me posľid- nom. V zimňim semestri na sv. ňi dva roky bylí pidporeny i Fon- liturgii ku nam príšlí ďalšy vyz- dom na podporu kultury narod- načny hostí, jak o. František nostnych menšyn a i zato sja v Krajňak, protosinkel košyc'koj 2019 r. odbylo dovjedna 6 poďij eparchiji o. Jaroslav Lajčiak a už v ramkach projektu „Cer'kov z tradično pered roždestvenyma molodyma II“. Po vstupňim „nul- svjatamí nas zas' navščivív vla- ťim“ ročníku v 2017 r. sja aktivity dyka Milan. Po obrjadach v cer'- stabilizovalí na 3 v kažďim se- kovnoslavjaňskim i rusíňskim mestri, što značiť, že molody sja jazyku vse nasľidovalí interesny i majuť možnosť molítí každyj mis- poučny prednašky i dizkusiji, jac' prjamo v prostorach vysoko- kotry provadív o. Martin Mraz. škoľskoho internatu, de byvajuť. Dovjedna za roky 2017, 2018 a Viríme, že v nastupňim roci 2019 s'me zorganizovalí 20 du- sja budeme stričatí na duchov- chovnych poďij a okrim sv. litur- nych aktivitach i že sja nam po- gij to bylí i krestny dorohy, aka- daríť navščivítí i zorganizovatí fisty, molebeny i interesny pred- aktivitu i v dakotrim z našych pu- našky na temy z grekokatolíc'koj tovníc'kych misc'. Anna Zamutovska O. Z. molody.Rusyny, Košyci 18

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA SLOVKO o. F. Krajňak PRÍHODA NA DOROHU DO VELÍKOHO POSTU Z BOŽOHO CHRAMU (Začatok Velíkoho postu je 24. februara) Malomu vnučikoví babka vse hovorí- Každyj deň perejdeme kolo kresta z ros- la: „Chlopčiku mij dorohyj, pjatym Isusom. Krest može stojatí kiď vyrosneš a bude ťi ťažko choc'de: kolo cer'kví, kolo dorohy, na rospuťu, na duši, iď do cer'kví i poleh- kolo domu, v domi... No isto sja stane i take, že na šať tobi.“ Z chlopčika vyros- kresťi, kolo kotroho ideme, abo s'me, ne je nuv muž. Jednoho dňa mu rospjatyj Christos. Krest je porožňij. TOHDY bylo barz ťažko i spomjanuv ZNAJME, ŽE TO NAŠ KREST. Je pro nas, my sobi na radu svojoj babky. joho mame vzjatí na pleči, ití z ním na Golgoftu i Išov do chramu a tu ku ňomu rospjatí na ňim našy hrichy ... prístupív čolovik, kotryj vy- Na Krestňij dorozi sja molíme: „Christe, skryj chodív z cer'kví i hovoríť jo- ňa v svojich svjatych ranach.“ mu: „Ne dobri maš ruky zlo- Skrytí sja v Christovych ranach značiť zjedínítí ženy ku molítvi!“ Druhyj prí- sja z Christom. No dasť sja vojtí do ran Christa šov za ním i povidať: „Ne sťij bezbolestno? tu! Tu je moje misce!“ Treťij DASŤ! Teplom našoho serdcja. Teplo raňi ne ho napomjanuv: „Čom jes' ublížyť, teplo ranov proníkne, teplo ranu zaľičiť. tak oblečenyj?“ Dalšyj: „Ne Teplo je ľik nazvanyj ĽUBOV. dobri jes' sja perekrestív!“ „Kiď by jem hovorív ľuďskyma i anheľsky- Jedna žena všytko čula i do- ma jazykamí, no ľubví by jem ne mav, byv by povníla: „Malí by s'te sobi jem lem dzvoňačov miďov i zvučnyma cimba- kupítí knížku, o ťim jak sja lamí. A choc' by jem mav dar prorokovatí, znav spravovatí v chrami a až po- o všytkych tajemnosťach i mav povne poznaňa; ťim tu príjtí.“ a i kiď by jem mav viru taku velíku, žeby jem Vyšov zasmučenyj muž z mih hory perenošatí, no ľubov by jem ne mav, cer'kví, siv na lavočku i za- níčim by jem ne byv. A choc' by jem rozdav cilyj plakav. V ťim začuv holos: svij majetok, a choc' i svoje ťilo by jem dav spa- „Čom plačeš?“ Pidňav holo- lítí, no ľubví by jem ne mav, ňič by mi to ne bylo vu i uvíďiv Isusa Christa. Ho- na chosen. Ľubov je terpezlíva, míloserdna, ľu- voríť: „Hospodí, ne choťať bov ne zavídíť, ľubov sja ne vynošať, ne je pyš- mene pustítí do chramu!“ na, ne robíť pidlo, ne smotríť lem na sebe, ne Isus joho obňav i povív: „Ne hňivať sja, ne dumať plano, ne raduje sja z plač! Oní aní mene do ňoho nespravedlívostí, no ťišyť sja z pravdy. Všytko ne puščajuť!“ ľubíť, všytkomu viríť, u všytkim mať naďiju, všytko pereterpíť. Ľubov nígda ne propade, ale o. Igor Pančak proroctva sja pomínuť, jazyky oňimijuť, pozna- ňa sja vytratíť“ (1 Kor 13, 1-8). 19

ARTOS 1 / 2020 KRESTOPOKLONNA NEĎIĽA Svjatomu krestu sja klaňame mnoho raz i na mno- hych miscjach. Najvece na svjaťij liturgiji, no i pered jidlom i po jidľi, rano, večur, pered robotov, po roboťi... klaňame sja vse, kolí sja perekrestíme. Krest treba na sebe datí velíkyj, jasnyj, a to tak, že trí paľci pravoj ruky dostojno klademe na čalo, hrudí, prave i ľive pleče. Derevjanyj krest, na kotrim byv rospjatyj Christos, ne je lem simbolom terpiňa i smertí Spasíteľa, no i simbolom spasiňa ľuďskoho rodu. Apostol Pavel mnoho raz v svojich Pís'mach pojasňuje tajemnosť rospjaťa Božoho Syna, a choc' pro pohaňiv je to hlupota a pro Žyďiv pohoršiňa, pro tych, kotry príjalí Christa za svoho Spasíteľa, je joho rospjaťa na kresťi Božov sílov i Božov mudrosťov. Pohaňskyj svit pohordav smerťov na kresťi. To byla smerť lem pro vorohiv i rozbijníkiv. Kiď pohane čulí z ust christijaňiv, že Christos - Spasíteľ i Boh umer na kresťi, no na treťij deň voskres, smijalí sja i krutílí nad christijanstvom holovamí. Apostol Pavel v Atenach na areopagu zaznav toto sa- me. Poky hovorív o Bohu Sotvoríteľoví i Utrímovateľoví všytkoho, ľude ho sluchalí, no lem što spomjanuv voskre- siňa Christa, „ta jedny sja vysmivalí a druhy povilí: - Toto, o čim bisiduješ, sobi vysluchame dakolí druhyj raz. - “ (Ďila 17,32). Najvekšym nepríjateľom christijanstva v joho peršo- počatkach byv pohaňskyj písateľ i filozof Aulus Cornelius Celsus (narodív sja kolo r. 25 pered našov erov, umer kolo r. 50 po n. e.) Može i nasľidkom joho dehonestujučich atakiv pro- ťiv Christoví dajakyj maľar' namaľovav obraz, de na kresťi visíť čolovik z oslov holovov a pid krestom kľačiť christijan i klaňať sja mu. Na obrazi je napísane : „Christijan sja klaňať svojomu Bohu.“ 20

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA Ataky proťiv Christoví i joho kres- aní žyvot, aní anhely, aní ver'ch- tu bylí v davnych časach, suť dnes' a ností, aní síly, aní teperišnosť, aní buduť i v budučností. No: budučnosť, aní vysota, aní hlubína, aní jakes' inše sotvoriňa nas ne „Chto nas odlučiť od Božoj ľub- zmože odlučití od Božoj ľubví, kot- ví? Ci žaľ, abo utískovaňa, abo pro- ra je v Isusoví Christoví - našim Hos- nasľidovaňa, abo holod, abo naho- poďi“ (Rím 8, 35; 38-39). ta, abo bida, abo meč? o. Franťišek Krajňak A ja peresvidčenyj, že aní smerť, PERED PASCHALNOV SPOVIĎOV... Znama kníha neznamoho rus'- malí by s'me blaženu radosť z molítvy, koho avtora „Spomínky pu- z duchovnych bisid, z Božych naka- tovníka“ mať staťu, kotra je zamirjana zaň. Sv. Vasílij píše: „Kiď ne dotrímu- na dobru svjatu spoviď. Putovník sja ješ Božy nakazaňa, ne ľubíš Boha.“ dočuv, že blízko Kijeva je pustovňa, v - Kiď by s'me spravdy ľubílí svoho kotrij jeden jerejomonach žyje odu- blížňoho, joho neščasťa by nas zas- ševlenym asketičnym žyvotom, je mučovalo, a joho ščasťa by nas ťišylo. mudryj, povnyj dobrotlívostí a znať No je to tak? Nad neščasťom blížňoho vyľičití chvoru dušu každomu, chto ku ne plačeme, ščasťa mu zavídíme. ňomu príjde. Putovník za ním pišov i - Kiď by s'me spravdy virílí v Bože poprosív ho o spoviď. Príhotovív sja slovo, bylí by s'me mu oddany cilym na ňu dobri. V spoviďi otcjoví duchov- serdcjom. No nam v holovach sídíť nomu perečitav napísany hrichy i če- dumka: „Chto ho znať, što bude po kav na odpoviď. Pustyňožyteľ mu po- smertí...“ viv: „Spovidate sja z banalnostej. Naj- - Kiď by s'me ne bylí povny pychy i vekšy hrichy s'te ne povilí.“ nezdravych ambicij, ne zakryvalí by „Jaky?“ čudovav sja hrišník. s'me svoji slabostí. Dokazalí by s'me „Taky, že ne ľubíte Boha, že nena- pochvalítí ľipšych od nas a ne kritizo- vídíte svoho blížňoho, že ne viríte Bo- vatí všytkych kolo nas. žomu slovu, že s'te povny pychy i ne- My sja zaskočití ne dajme. Dobri zdravoj ambicijozností.“ sja príhotovme na svjatu spoviď, Zaskočenomu putovníkoví dav schyľme holovu pered Hospodom a svjaščeník do ruk knížočku - jakes' vojďme do spovidalňi z pokornym spovidne zerkadlo, v kotrim bylí všyt- serdcjom i slovamí: „Hospodi, Isuse ky toty hrichy rozpísany. „Čitaj, a Christe Syne Božij, pomiluj mja príjď znova!“ A vin sja dočitav že: hrišnaho.“ - Kiď by s'me spravdy ľubílí Boha, o. Franťišek Krajňak 21

ARTOS 1 / 2020 Fotokopija pís’ma vladyky Vasílija Hopka, 22 kotre bylo adresovane Grekokatolíc’komu akčnomu vyboru v Košycjach v 1968 r.

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA KURTA CHRONOLOGIJA ŽYVOTA O. JOANA MARIJANA - v 1954 r. byv čerez amnestiju propuščenyj z vjazňici POTAŠA, ČSVV - v 1958 r. byv znova uvjaznenyj i (* 2.III.1918 + 23.II.2006) odsudženyj na 8 rokiv uvjazňiňa - 2.marca 1918 r. sja narodív v - v 1960 r. byv čerez amnestiju Prjašovi manželam Josífoví i Emmi propuščenyj z vjazňici rodž. Smilňavska - v r.1968 -1970 byv kaplanom v - v 1932 r. odchodíť na Pidkar- Prjašovi paťsku Rus do grekokatolíc'koho monastyrja o.vasílijaňiv na Černečij - v r. 1970 - 1994 byv parochom hori kolo Mukačeva u Vyšňim Orlíku i protoigumenom otciv vasílijaňiv v Prjašivskij eparchiji - 1. juna1939 r. príjimať monaš- sky vičny obicjanky - v 1973 r. byv tajno vysvjačenyj na jepiskopa tajnym českym rímo- - v r.1940 - 1943 študuje teologi- katolíc’kym jepiskopom Feliksom ju v Mukačevi i Užhoroďi Maria Davidkom v Brňi. - 12. februara 1943 r. byv v Me- - v 1994 r. odchodíť do penziji i džilabircjach vysvjačenyj za svjašče- žyje v monastyrju o. vasílijaňiv v níka Prjašovi - v r.1945 - 1948 študovav pravo - 23. februara 2006 r. zasnuv v na Pravníc'kij fakulťi v Prazi Hospoďi. - v 1948 r. byv peršyj raz komu- Pohrib byv 27. februara 2006 r. nističnym režimom zapertyj do vjaz- ňici na 6 misjaciv v katedralňim chrami sv. Joana - 22. februara 1949 r. byv druhyj Krestíteľa a ťilesny ostatky uloženy v raz zapertyj do vjazňici i odsudženyj na 10 rokiv uvjazňiňa hrobci o. vasílijaňiv na mistňim cinterju v Prjašovi. - red. - 23

2020 JANUAR Grigorijaňskyj kalendar’ 1. S. OBRIZAŇA ISUSA CHRISTA - NAŠOHO HOSPODA; SV. VASÍLIJ VELÍKYJ, svjat. 2. Č. Peredprazdníkovyj čas pered svjatom Bohovyjavľiňa Hospoda; Silvester - papa rímskyj, svjat. 3. P. Prorok Malachija VOĽŇICJA 4. S. Sobor 70. apostoľiv 5. N. Neďiľa pered Bohovyjavľiňom Hospoda; hol. 5 Sv. večur pered Bohovyjavľiňom Hospoda Strím. od mjasa i pist 6. P. BOHOVYJAVĽIŇA HOSPODA (Bohojavlenije) 7. V. 8. S. Sobor svjatoho Joana Krestíteľa - Operedníka 9. Č. 10. P. Georgij Chozevita,prep. 11. S. 12. N. Polijevkt, muč. Grigorij Nis’skyj, svjat. Strímanosť od mjasa Teodosij Velíkyj, prep. Neďiľa po Bohovyjavľiňu Hospoda; Taťjana, muč. hol. 6 13. P. Ermil i Stratonik, muč. Strímanosť od mjasa 14. V. Zakončiňa svjata Bohovyjavľiňa; Sinajsky muč. hol. 7 15. S. Pavel i Joan, prep. 16. Č. Poklon okovam sv. ap. Petra 17. P. Anton Velíkyj, prep. 18. S. Atanas i Kiril, prep. 19. N. 31. neďiľa po ZSD; Makar Egipťskyj, prep. 20. P. Evfimij Velíkyj, prep. Strímanosť od mjasa 21. V. Maksim, isp. hol. 8 22. S. Timotej, ap. 23. Č. Kliment, svjaščmuč. 24. P. Ksenija, prep. 25. S. Grigorij Bohoslov, svjat. 26. N. 32. neďiľa po ZSD - Zakchejova; Ksenofont z rodínov, prep. 27. P. Perenesiňa ťilesnych ostatkiv sv. Joana Zlatoustoho 28. V. 29. S. Efrem Sir’skyj, prep. 30. Č. 31. P. Perenesiňa ťilesnych ostatkiv Ihnata Bohonoscja, svjaščmuč. TRJOMÍ SVJATÍTEĽI Kir i Joan, bezsreb. Strímanosť od mjasa 24

Julijaňskyj kalendar’ JANUAR 2020 1. S. 19. Bonifat, muč. 2. Č. 20. Peredprazdníkovyj čas pered svjatom Roždestva Isusa Christa; Ihnat Bohonosec’, svjaščmuč. 3. P. 21. Julijana, muč. Strímanosť od mjasa 4. S. 22. Anastazija, velmuč. 5. N. 23. Neďiľa svjatych Otciv - Neďiľa pered Roždestvom Isusa Christa; 29. neďiľa po ZSD; Kreťsky mučeníky hol. 4 6. P. 24. Svjatyj večur pered Roždestvom Isusa Christa; 7. V. 25. Evgenija, prepmuč. Strímanosť od mjasa i pist 8. S. 26. ROŽDESTVO HOSPODA ISUSA CHRISTA 9. Č. 27. 10. P. 28. - NAŠOHO BOHA I SPASÍTEĽA 11. S. 29. 12. N. 30. SOBOR PRESVJATOJ BOHORODÍCI SVJATYJ PERŠOMUČENÍK STEFAN Nikomeďsky mučeníky VOĽŇICJA Irodom ubíty viflejemsky ďití Neďiľa po Roždestvi Isusa Christa; Anisija, muč. hol. 5 13. P. 31. Zakončiňa svjata Roždestva Isusa Christa; 14. V. 1. Melanija Rímska, prep. 15. S. 2. OBRIZAŇA ISUSA CHRISTA - NAŠOHO HOSPODA; 16. Č. 3. SV. VASÍLIJ VELÍKYJ, svjat. 17. P. 4. 18. S. 5. Peredprazdníkovyj čas pered svjatom Bohovyjavľiňa Hospoda; 19. N. 6. Silvester - papa rímskyj, svjat. Prorok Malachija Sobor 70. apostoľiv VOĽŇICJA Sv. večur pered Bohovyjavľiňom Hospoda Strímanosť od mjasa BOHOVYJAVĽIŇA HOSPODA (Bohojavlenije) hol. 6 20. P. 7. Sobor svjatoho Joana Krestíteľa - Operedníka 21. V. 8. 22. S. 9. Georgij Chozevita, prep. 23. Č. 10. 24. P. 11. Polijevkt, muč. 25. S. 12. 26. N. 13. Grigorij Nis’skyj, svjat. Teodosij Velíkyj, prep. Strímanosť od mjasa Taťjana, muč. Neďiľa po Bohovyjavľiňu Hospoda; hol. 7 Ermil i Stratonik, muč. 27. P. 14. Zakončiňa sv. Bohovyjavľiňa Hospoda; Sinajsky mučeníky 28. V. 15. 29. S. 16. Pavel i Joan, prep. 30. Č. 17. 31. P. 18. Poklon okovam sv. ap. Petra Anton Velíkyj, prep. Atanas i Kiril, prep. Strímanosť od mjasa 25

2020 FEBRUAR Grigorijaňskyj kalendar’ 1. S. Peredprazdníkovyj čas pered Striťiňom Hospoda; Trifon, svjaščmuč. 2. N. Neďiľa mytarja i farizeja; STRIŤIŇA HOSPODA hol. 1 3. P. Prep. Simeon Bohopríjemec’ i Anna prorokyňa VOĽŇICJA 4. V. Izidor, prep. hol. 2 5. S. Agafija, muč. 6. Č. Vukol, svjat. 7. P. Parten, prep. 8. S. Teodor, velmuč. 9. N. Neďiľa bludnoho syna; Zakončiňa svjata Striťiňa Hospoda; Nikifor, muč. 10. P. Charalamp, svjaščmuč. Strímanosť od mjasa 11. V. Vlasij, svjaščmuč. hol. 3 12. S. Melet, svjat. 13. Č. Martinijan, prep. 14. P. Avksent, prep. 15. S. 1. zadušna subota; Onisim, ap. 16. N. Mjasopustna neďiľa; Pamfil, muč. 17. P. Teodor Tiron, velmuč. Strímanosť od mjasa 18. V. Lev - papa rímskyj, svjat. hol. 4 19. S. Archip, ap. 20. Č. Lev Kataňskyj, svjat. 21. P. Timotej, prep. 22. S. Najdžiňa ťilesnych ostatkiv mučeníkiv v Evgeniji 23. N. Syropustna neďiľa; Polikarp, muč. 24. P. Počatok Velíkoho postu; STROHYJ PIST! Najdžiňa holovy sv. Joana Krestíteľa - Operedníka 25. V. Taras, svjat. Strímanosť od mjasa 26. S. Porfir, svjat. Strímanosť od mjasa 27. Č. Prokop Dekapolita, prep. 28. P. Vasílij Ispovidník, prep. 29. S. Kassijan, prep.; Pamjatka velmuč. Teodora Tirona 26

Julijaňskyj kalendar’ FEBRUAR 2020 1. S. 19. Makar Egipťskyj, prep. hol. 8 2. N. 20. 32. neďiľa po ZSD - Zakchejova; Evfimij Velíkyj, prep. 3. P. 21. Maksim, isp. 4. V. 22. Timotej, ap. 5. S. 23. Kliment, svjaščmuč. 6. Č. 24. Ksenija, prep. 7. P. 25. Grigorij Bohoslov, svjat. Strímanosť od mjasa 8. S. 26. Ksenofont z rod., prep. 9. N. 27. Neďiľa mytarja i farizeja; hol. 1 Perenesiňa ťilesnych ostatkiv sv. Joana Zlatoustoho 10. P. 28. Efrem Sir’skyj, prep. 11. V. 29. 12. S. 30. Perenesiňa ťilesnych ostatkiv Ihnata Bohonoscja, svjaščmuč. 13. Č. 31. 14. P. 1. TRJOMÍ SVJATÍTEĽI 15. S. 2. Kir i Joan, bezsreb. 16. N. 3. Peredprazdníkovyj čas pered svjatom Striťiňa Hospoda; VOĽŇICJA Trifon, svjaščmuč. STRIŤIŇA HOSPODA Neďiľa bludnoho syna; hol. 2 Prepodobnyj Simeon Bohopríjemec’ i Anna prorokyňa 17. P. 4. Izidor, prep. 18. V. 5. 19. S. 6. Agafija, muč. 20. Č. 7. 21. P. 8. Vukol, svjat. 22. S. 9. 23. N. 10. Parten, prep. Zakončiňa svjata Striťiňa Hospoda;* Teodor, velmuč. Strím. od mjasa 1. zadušna subota; Nikifor, muč. Mjasopustna neďiľa; Charalamp, svjaščmuč. hol. 3 24. P. 11. Vlasij, svjaščmuč. Strímanosť od mjasa 25. V. 12. Melet, svjat. 26. S. 13. Martinijan, prep. 27. Č. 14. Avksent, prep. 28. P. 15. Onisim, ap. 29. S. 16. Pamfil, muč. * Posmoť: Tipik, Ľvov 1899, stor. 253 27

2020 MAREC Grigorijaňskyj kalendar’ 1. N. 1. neďiľa v posťi; Evdokija, prepmuč. hol. 5 2. P. Teodot, svjaščmuč. 3. V. Evtrop, muč. 4. S. Gerasim, prep. Strímanosť od mjasa 5. Č. Konon, muč. 6. P. Amorijsky mučeníky Strímanosť od mjasa 7. S. 2. zadušna subota; Chersoňsky svjaščenomučeníky 8. N. 2. neďiľa v posťi; Teofilakt, isp. hol. 6 9. P. Sevastijsky mučeníky Strímanosť od mjasa 10. V. Kodrat, muč. Strímanosť od mjasa 11. S. Sofron - patrijarcha, svjat. 12. Č. Teofan, isp. hol. 7 13. P. Perenesiňa ťilesnych ostatkiv prep. Nikifora - patrijarchy carihraďskoho 14. S. 3. zadušna subota; Benedikt, prep. 15. N. 3. neďiľa v posťi - KRESTOPOKLONNA; prep. Agap i inšy mučeníky 16. P. Savin, muč. Strímanosť od mjasa 17. V. Aleksej, prep. Strímanosť od mjasa 18. S. Kiril, archijepiskop, svjat. 19. Č. Chrizant i Darija, muč. hol. 8 20. P. Prepodobny otcjove ubíty v monastyrju sv. Savy 21. S. 4. zadušna subota; Jakov Ispovidník, prep. 22. N. 4. neďiľa v posťi; Joan Ľistvičník; Vasílij Ankir’skyj, svjaščmuč. 23. P. Nikon i joho učeníky, muč. 24. V. Peredprazdníkovyj čas pered svjatom 25. S. 26. Č. Blahozvistovaňa Presvjaťij Bohorodíci; Zacharija i Jakov, prep. 27. P. BLAHOZVISTOVAŇA PRESVJAŤIJ BOHORODÍCI VOĽŇICJA 28. S. 29. N. Zakončiňa svjata Blahozvistovaňa Presvjaťij Bohorodíci; 30. P. Kanon pokajaňa Andrija Kreťskoho; Sobor archanhela Havríjila 31. V. Matrona, muč. Strímanosť od mjasa Akafistova subota; Ilarijon Novyj, prep. 5. neďiľa v posťi; Marija Egipťska; hol. 1 Marek - jepiskop, prep. Počatok ľitňoho času 2:00 > 3:00 Joan Ľistvičník, prep. Ipaťij - jepiskop, prep. 28

Julijaňskyj kalendar’ MAREC 2020 1. N. 17. Syropustna neďiľa;Teodor Tiron, velmuč. hol. 4 2. P. 18. Počatok Velíkoho postu; Lev - papa rímskyj, svjat. STROHYJ PIST! 3. V. 19. Archip, ap. 4. S. 20. Lev Kataňskyj, svjat. Strímanosť od mjasa 5. Č. 21. Timotej, prep. 6. P. 22. Najdžiňa ťilesnych ostatkiv mučeníkiv v Evgeniji Strímanosť od mjasa 7. S. 23. Polikarp, muč.; Pamjatka velmuč. Teodora Tirona 8. N. 24. 1. neďiľa v posťi; Najdžiňa holovy sv. Joana Krestíteľa - Operedníka hol. 5 9. P. 25. Taras, svjat. Strímanosť od mjasa 10. V. 26. Porfir, svjat. Strímanosť od mjasa 11. S. 27. Prokop Dekapolita, prep. 12. Č. 28. Vasílij Ispovidník, prep. hol. 6 13. P. 29. Kassijan, prep. 14. S. 1. 2. zadušna subota; Evdokija, prepmuč. 15. N. 2. 2. neďiľa v posťi; Teodot, svjaščmuč. 16. P. 3. Evtrop, muč. Strímanosť od mjasa 17. V. 4. Gerasim, prep. Strímanosť od mjasa 18. S. 5. Konon, muč. 19. Č. 6. Amorijsky mučeníky hol. 7 20. P. 7. Chersoňsky svjaščenomučeníky 21. S. 8. 3. zadušna subota; Teofilakt, isp. 22. N. 9. 3. neďiľa v posťi; - KRESTOPOKLONNA; Sevastijsky mučeníky 23. P. 10. Kodrat, muč. 24. V. 11. 25. S. 12. Sofron - patrijarcha, svjat. 26. Č. 13. Teofan, isp. Strímanosť od mjasa 27. P. 14. Perenesiňa ťilesnych ostatkiv 28. S. 15. 29. N. 16. prep. Nikifora - patrijarchy carihraďskoho 30. P. 17. Benedikt, prep. Strímanosť od mjasa 31. V. 18. 4. zadušna subota; Agap i inšy mučeníky 4. neďiľa v posťi; Joan Ľistvičník, prep.; Savin, muč. hol. 8 Počatok ľitňoho času 2:00 > 3:00 Aleksej, prep. Kiril archijepiskop, svjat. 29

ARTOS 1 / 2020 OBSJAH: NA PERŠIJ STOROŇI: Jepiskop Vasílij u fotografijach 2 OBSJAH:Uvodne slovo IKONA 3 SV. SIMEONA BOHOPRÍJIMCA Muderci z vostočnoj krajiny 4 Rik Božoho slova 5 CHOČEŠ POMOČI DOBROMU ĎILU? Bibličnyj jazyk i materijal na písaňa kníh 6 Katolíc’ka biblična federacija 7 Aperuit illis 8 Z dunok sv. Antona Pustynožyteľa 9 Sv. Jeronim Stridoňskyj 10 Vyšov kompletnyj rusínúskyj pereklad Staroho i Novoho Zavita 11 Sv. i spravedlívyj Simeon Bohopríjimec’ 12 Kurta meditacija 14 Spomínaňa na vladyku Joana Evgena 15 Mons. Joan Evgen Kočiš 16 Aktivity Obščestva sv. Joana Krestíteľa 17 Cer’kov z molodyma II. 18 Slovko na dorohu do Velíkoho postu 19 Príhoda z Božoho chramu 19 Krestopoklonna neďiľa 20 Pered paschalnov spoviďov 21 Pís’mo vladyky Vasílija Hopka 22 ,NE ODLOŽ NO DAJ ČITATÍKurta chronologija žyvota o. Joana Mariana Potaša, ČSVV 23 !Kalendarijum I DRUHYM24 Artos Názov a sídlo vydavateľa: Spolok svätého Jána Krstiteľa, kpt. Nálepku 36, 068 01 Medzilaborce NE ODLOŽ, IČO vydavateľa: 37 939 271 Dátum vydania: január 2020 NO DAJ Adresa redakcie: Artos, Gr. kat. farský úrad, 067 04 Oľka 37 ČITATÍ Šéfredaktor: o. Milan Jasik tel.: 057 / 73 98 147; mail: [email protected] I DRUHYM! Grafická úprava: o. Martin Kostilník Jazyková a redakčná úprava: o. Igor Pančák, o. Vladimír Pančák, o. Ivan Barna Cenzor: o. Maroš Prejsa Cirkevné schválenie: Gréckokatolícke arcibiskupstvo v Prešove, pod číslom 2712/2004 Registračné číslo Ministerstva kultúry SR - EV 3170/09 ISSN 1336 - 6564 Vychádza ako štvrťročník. Redakcia si rezervuje právo na úpravu príspevkov. Č.ú. SK92 0900 0000 0004 6241 9172 www.artos.wbl.sk

OBŠČESTVO SV. JOANA KRESTÍTEĽA pondenciji medži vladykom Vasílijom a o. Vojťechom poinformovav učastníkiv toržestva sam avtor. Na obalci zadňij storony kníhy suť toty poučny slova vladyky: „I vsehda povtorjaju, čto Hospodu Bohu nemo- hu dostatočno poblahodariti za to, čto ja rodilsja greko-katolikom. Mnohije styďatsja za to, čto suť gre- kokatoli-kami, otčuždajutsja, skry- vajut svoj krestnyj list i pečaľny pro suďby, čto greko-katolikami rodi- lisja.“ -red.- MGR. PETRO KRAJŇAK Petro Krajňak mol. - grekokatolík, Rusín, člen Obščestva sv. Joana Krestíteľa, tohočasnyj deržavnyj tajomník ministerstva školstva i poslanec' za misto Prjašiv, sja narodív 15. IX.1981 r. v Prja- šovi. Osnovnu školu vychodív v Solívari, seredňu les- níc'ku v Prjašovi a v r. 2007 v Prjašovi uspišno absolvovav Gr.kat.teologičnu fakultu. V ťim samim roci nastupív za učiteľa na OŠ do Sviňi, neda- leko Prjašova. Od 2012 r. robív na Urjaďi vlady jak upomočnenyj pro narodnostny menšyny. Od 2014 r. byv pedagogom na privatňij SOŠ ELBA v Prjašovi. Poslan- cjom mista Prjašiv je od 2010 r. Holosíť sja ku rusíňskij narodností i angažuje sja v rusíňskych i romskych kulturnych aktivitach. Do funkciji deržavnoho tajomníka Mi- nisterstva školstva, nauky i športu nastupív v 2016 r. Je avtorom mnohych istorično- kulturnych staťej drukovanych v regijonalnych časopísach. Perša joho kníha je žyvo- topís gr.kat svjaščeníka Evgena Mižička (1877-1942), pid nazvov Evgen Mižičko gréckokatolícky dekan - farár. Stručné dejiny obce a farnosti Varhaňovce, kotru avtor vydav v r. 2017, druha je o jepiskopoví Vasílijoví Hopkoví pid nazvov Jepiskop Vasilij vo fotografiách - Fotografie a korešpondencia biskupa Vasiľa Hopka a kňa- za Votecha Molčana, kotru avtor vydav v roku 2019. 31

V RUS’KIM KERESTURI VYŠOV KOMPLETNYJ PEREKLAD STAROHO I NOVOHO ZAVITA V BAČVAŇSKIJ VARIAŇŤI RUSÍŇSKOHO JAZYKA (STR. 11.) NA FOTOGRAFIJACH: PEREKLADATEĽSKYJ TIM VJEDNO Z VLADYKOM DJUROM DŽUŽAROM - PJATYJ Z PRAVA I NA FOTOGRAFIJI DOLOV.